Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Miloslav Okál – prvý profesor klasickej filológie na Slovensku

Číslo 4/2013 · Terézia Sukupová · Čítanosť článku: 2836
 

Daniel Škoviera: Miloslav Okál – prvý slovenský profesor klasickej filológie, Univerzita Komenského v Bratislave v spolupráci s Trnavskou univerzitou, 2013, 278 strán

Kladieme si otázku, či dnes ľudia vedia, čo sa skrýva pod pojmom klasická filológia. Odpoveď je obšírnejšia. Klasická filológia je veda, ktorá sa zaoberá štúdiom jazyka starovekých Grékov a Rimanov – gréčtinou a latinčinou, národov, ktoré ovplyvnili civilizáciu Európy. Okrem toho musí klasický filológ poznať históriu starých Grékov a Rimanov, ich spôsob života, filozofiu, náboženstvo, výtvarné umenie a literatúru. Mimochodom hovoríme o Rimanoch, ale ich jazyk nazývame latinčina. Územie, na ktorom vznikol staroveký Rím sa nazývalo Latium, a jeho obyvatelia Latini, preto latinčina.

Vidíme, že predmet záujmu klasickej filológie je skutočne široký a náročný. V predtotalitnom školskom vzdelávacom programe boli takíto odborníci na klasickú filológiu ozdobou každého gymnázia, čo môže potvrdiť každý, kto bol sám absolventom spomínanej školy alebo mal takéhoto absolventa či v príbuzenstve či medzi priateľmi.

Ozdobou niekoľkých gymnázií, na ktorých pôsobil, bol stredoškolský profesor Miloslav Okál, neskôr prvý slovenský univerzitný profesor klasickej filológie na Univerzite Komenského v Bratislave. Vzdelaný a pre svoj vedný odbor nadšený človek.

Životné osudy, prácu v škole, odborné kontakty s klasickými filológmi aj v zahraničí, prekladateľskú prácu, výskumy a štúdie opísal v knihe Miloslav Okál – prvý slovenský profesor klasickej filológie jeho žiak a nasledovník, profesor na tej istej univerzite Daniel Škoviera. Zriedkavo sa stáva, aby vynikajúce dielo učiteľa ocenil a ďalej rozvíjal taký vynikajúci žiak.

Život profesora Okála je ohraničený rokmi 1913 - 1997. Aké boli tieto roky pohnuté v spoločenskom živote, taký bol pohnutý aj jeho osobný príbeh. Chlapec z roľníckej rodiny, ktorá v prvých rokoch vojny stratila svojho otca. Pre nadanie sa dostal do gymnázia, zmaturoval a zapísal sa na vysokoškolské štúdium klasickej filológie, hoci rozmýšľal aj o štúdiu matematiky. Získal vysokoškolský diplom a začal pôsobiť ako stredoškolský profesor gréčtiny a latinčiny postupne na niekoľkých gymnáziách. Venoval sa nielen povinnostiam učiteľa, ale začal sa venovať svojmu odboru aj vedecky. Študoval, recenzoval, prekladal, predložil rigoróznu prácu. Získal doktorát. Od roku 1941 sa začalo jeho pôsobenie na Univerzite Komenského. Tu sa naplno rozvinuli jeho schopnosti vysokoškolského učiteľa, prekladateľa, vedca. Habilitoval sa a trvalo ešte dlho, kým bolo jeho menovanie za docenta potvrdené. V roku 1954 bol prezidentom menovaný za riadneho univerzitného profesora. Pritom treba mať na pamäti, že nebol členom KSČ, a to mu spôsobovalo mnohé krušné chvíle. Ovládal cudzie jazyky, čo mu umožňovalo udržiavať odborné pracovné kontakty nielen s najbližšími kolegami z Čiech, ale aj z ostatných európskych univerzít, nakoľko to bolo možné.

Považovali ho za zakladateľa skúmania helenistickej filozofie na Slovensku. Okrem intenzívneho záujmu o filozofiu zaujal nielen odborníkov, ale aj čitateľov prekladmi najlepšieho aténskeho komika Aristofana. Asi dve desaťročia po nástupe na univerzitu rozšíril svoj záujem o novolatinské písomníctvo, a to prekladom Veľkej didaktiky J. A. Komenského. Trvalý záujem predstavovalo dielo M. Rakovského. Vrcholom jeho prekladateľského umenia je preklad Homérovej Iliady a Odysey. Slováci tým získali nielen preklad najstarších gréckych pamiatok, dôležitých pre poznanie histórie Grékov, ale sa aj zaradili medzi národy účastné na európskom slovesnom umení a zostali s ním v trvalom spojení.

Všetka táto práca a umenie profesora Okála nebolo dostačujúce na jeho pôsobenie na univerzite v dobe normalizácie. Po mnohých protivenstvách v súkromnom aj profesionálnom živote odišiel do dôchodku ako človek plný síl a chuti do práce, podporovaný iba celoživotnými priateľmi.

Autor Daniel Škoviera napísal knihu s rozhľadom človeka – svedka bez rozvláčnosti, náročnú na pozornosť, precízne, ale zrozumiteľne. A to nielen v časti, kde spoločenské udalosti zasahujúce do života profesora Okála, ktoré miestami komentuje perifrázami, ale najmä v časti, v ktorej hovorí o jeho odbornej práci. Autor sa ukázal ako znalec teórie literatúry, zložitosti problematiky prekladu, metriky, histórie a samozrejme filológie.

V knihe nájdeme ukážky z textov M. Okála, napríklad kapitolu o vývine klasickej filológie v rokoch 1945 - 1955, problematiku homérovských básní u nás, kapitolu o vyššie spomínanom Aristofanovi, o živote a diele Marca Aurelia, o význame štúdia antiky, pramene a použitú literatúru a bibliografiu prác profesora Okála spracovanú podľa rokov, register obsahujúci vlastné mená osôb, mýtických bytostí a zemepisných názvov a fotografie.

Zakončíme myšlienkou filozofa na tróne, ako sa M. Aurelius často nazýva, ktorým profesor Okál začínal a ktorej obsah je pre jeho osobu a život príznačný:

Miluj odbor, ktorému si sa naučil, a venuj sa mu celkom. Ostatnú čiastku života preži tak ako ten, čo všetko svoje z celej duše zveril bohom nestanúc sa nikomu z ľudí ani tyranom ani otrokom.

Copyright © 2005-2024 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.