Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Boh je tu s nami

Číslo 4/2013 · Jorge Mario Bergoglio · Čítanosť článku: 1227
 

Raz mi ktosi povedal, že dnešok je najsvetlejším dňom v roku, pretože si v ňom pripomíname, že Boh začal kráčať s nami. Mária prijala Boha. Jej lono sa najskôr premenilo v svätyňu zahalenú Duchom Svätým a Mária odtiaľ začala cestu sprevádzania života, ktorý počala, Ježišovho života. Ako každá matka, aj Mária očakáva svojho syna plná nádeje, ale predtým než sa narodí, prichádzajú problémy, ona však tento ťažký život naďalej sprevádza. Tesne pred pôrodom musí podniknúť cestu, aby naplnila požiadavky rímskeho zákona. A ona si povinnosti zákona splní. Tak sa bez akéhokoľvek pohodlia narodí dieťa a ona ho sprevádza ďalej. Ježiš sa v podstate narodil na ulici, v jasliach, na dvore, pretože pre neho nebolo miesto, a ona ho sprevádza.

Keď s veľkou radosťou príjme pastierov a mudrcov a vníma uznanie, ktoré sa dieťaťu dostalo, prichádza hrozba smrti a vyhnanstva. A Mária sprevádza Ježiša do vyhnanstva. Potom ho sprevádza pri návrate, pri jeho výchove a dospievaní. Sprevádza tento život, ktorý rastie, život plný ťažkostí, prenasledovania, sprevádza ho až na kríž, sprevádza ho v tú noc, keď ho mučili, stojí pod krížom. Sprevádza svojho syna v živote a sprevádza ho tiež v smrti. A v hlbokej osamotenosti nestráca nádej a pri vzkriesení ho sprevádza naplnená radosťou. Ani tam však jej práca nekončí, pretože Ježiš jej zveril rodiacu sa Cirkev, a ona ju odvtedy sprevádza.

Mária prijíma život a sprevádza ho až do konca so všetkými problémami, ktoré môžu nastať, a so všetkými radosťami, ktoré nám život tiež prináša. Mária v deň, ako je ten dnešný, prijíma život a sprevádza ho k jeho plnosti, a doteraz neskončila, pretože stále sprevádza Cirkev a vedie ju vpred. Žena ticha, trpezlivosti, znáša bolesť, čelí ťažkostiam a vie sa hlboko radovať z radostí svojho syna.

Svätý Otec Benedikt XVI. si prial, aby bol tento rok Rokom života. V deň, ako je ten dnešný, v ktorom sa Boží život na zemi začína, má Rok života svoj začiatok a ťažisko v živote, ktorý priniesla a doprevádzala Mária. Myslím si, že je dobré pýtať sa v Roku života, ako život prijímame, ako ho sprevádzame, pretože si občas neuvedomujeme jeho krehkosť. Asi nám nedochádzajú všetky nebezpečenstvá, ktoré musí človek v živote, od počatia až po smrť, prekonať. Preto by som sa dnes pri pohľade na Máriu sprevádzajúcu život, rád nás všetkých opýtal: Vieme druhých sprevádzať životom? Deti vlastné i cudzie? Vieme deti povzbudiť? Vieme im pri výchove ukázať hranice? A deti, ktoré nie sú naše, prepáčte mi ten výraz – deti nikoho – robíme si o ne starosti? Alebo mi robí väčšiu starosť môj psík alebo mačka, ktoré nemajú slobodu, a inštinktívne mi vracajú to, o čom si myslím, že je láska? Napadlo mi niekedy, že prostriedky, ktoré vydávam na starostlivosť o domáce zviera, by sa mohli použiť na obživu a vzdelanie pre dieťa, ktoré ich nemá? Starám sa o život detí, keď rastú? Zaujíma ma, s kým sa stretávajú? Starám sa, aby dospeli ako slobodné a zrelé osobnosti? Viem v slobode vychovávať svoje deti? Starám sa o to, čo robia vo voľnom čase? Staráme sa o život alebo im pripravujeme cestu na to, aby všetko vyskúšali? Život rastie a Mária ho sprevádza. Sprevádzam život ako Mária? A čo tvoji rodičia? Čo tvoji starí rodičia? Čo tvoj svokor a svokra? Sprevádzaš ich? Robíš si o nich starosti? Navštevuješ ich? Niekedy je to veľmi bolestné a neostáva nič iné, len ich zo zdravotných a rodinných dôvodov umiestniť do domova dôchodcov. Vyčleníš si sobotu alebo nedeľu, aby si s nimi bol? Staráš sa o tento život, ktorý vyhasína, a ktorý dal život tebe?

V tomto Roku života si Svätý Otec praje, aby sme sa pozerali na život v celom jeho trvaní a na každom kroku je s nami Mária. Starala sa o život od jeho počiatku a stará sa oň v nás, v Cirkvi, ktorá je na ceste. To najhoršie, čo sa nám môže stať, je, že nám bude chýbať láska k tomu, aby sme sa o život starali. A Mária je ženou lásky. Ak chýba láska, chýba priestor pre život. Bez lásky existuje len egoizmus, človek sa uzatvára do seba a rozmaznáva len samého seba. Dnes prosíme Máriu o lásku, aby sme sa starali o život. O lásku a odvahu. Niekto by mohol povedať: „Ale otče, ako môžeme do tejto civilizácie, ktorá vyzerá ako apokalyptická, vnášať lásku uprostred toľkých protikladov a starať sa o život až do konca?“ Veľký pápež Pius XI. raz povedal tvrdú vetu: „Tým najhorším nie sú negatívne faktory civilizácie, ale nečinnosť dobrých.“

Máš odvahu začať cestu, ktorú podnikla Mária, keď sa starala o život od počiatku do konca? Alebo si nečinný? Ak áno, kde si stratil citlivosť? Mária nestrácala vnímavosť voči láske! A dnes ju prosíme: „Matka, nech skutočne milujeme, nech nie sme ochromení a nech nestrácame citlivosť tvárou v tvár tejto dekadentnej spoločnosti.“ Nech sa tak stane.

Text odznel ako homília kardinála Jorge Mariu Bergoglia v Buenos Aires, 25. marca 2011.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.