C. S. Lewis pre tretie milénium

Čislo 3/2013 · Jakub Betinský · Čítanosť článku: 2379
 

Peter Kreeft C. S. Lewis for the Third Millennium. Six Essays on The Abolition of Man. Ignatius Press, San Francisco, 1994.

Senilná a zmätená kultúra slepo zakopáva o tretie milénium. Storočie genocídy sa končí. V jedinom storočí bolo zavraždených viac ľudských bytostí (narodených a nenarodených) ako celkový počet ľudí, ktorí žili v predchádzajúcich. Pred čím stojíme je otázka hodná proroka, ktorého meno je C. S. Lewis.

Peter Kreeft, americký filozof a apologéta, je zanieteným pokračovateľom myšlienkovej školy tohto významného oxfordského profesora a vo svojej knihe C. S. Lewis pre tretie milénium ponúka vo forme šiestich esejí analýzu a aplikácie vychádzajúce z veľkého diela, ktoré Lewis zanechal.

Jeho hlavným sprievodcom je jedno z posledných Lewisových diel Zničenie človeka, cez ktorého perspektívu sa filozoficky pozerá na nedávne storočie. Lewisovým leitmotívom je zničený človek, ktorého nazýva aj „človekom bez hrude” alebo „opicou oblečenou v nohaviciach”. Takýmto človekom sa stáva niekto, ktorého telo síce žije, ale jeho duša umiera na otravu smrteľnej filozofie. Kreeft preberá a rozvíja Lewisovu dichotómiu dobrej a zlej filozofie, venujúc celú kapitolu širokému portfóliu dvadsiatich najvplyvnejších filozofií, ktoré stoja za zničením človeka v dobe pokroku. Jeho kritike sa nevyhli ako subjektivizmus, tak i emocionalizmus či pozitivizmus. Na aktuálnosti tejto knihe pridáva jej pohľad na rodovú ideológiu, ktorej Kreeft nastavil zrkadlo Lewisovo diela Perelanda.

Ako ukazuje autor, tieto filozofie spôsobili odľudštenie človeka, vykorenili jeho základ z prirodzeného zákona. Týmto „jedom subjektivizmu”, ako opísal Lewis, boli v dvadsiatom storočí nakazené i tri kardinálne inštitúcie, ktoré sú akoby pántom, na ktorom visí formovanie mysle moderného človeka. Sú nimi vzdelávanie, zábava (zábavný priemysel) a žurnalistika. Camus to vystihuje pozorovaním, že budúci historici povedia o človeku dvadsiateho storočia len dve veci: súložil a čítal noviny.

Kreeftova argumentačná výzbroj je rozšírená ďalšími autormi, ktorí vnímali dynamiku svojej doby podobne ako Lewis. Významnou postavou je Walker Percy, americký spisovateľ, ktorého filozofické romány sú znakom autentického pozorovania moderného sveta, v ktorom človek stratil svoje miesto. Hoci by bol jeho Syndróm Thanatos nepopierateľne zdrojom veľkej inšpirácie, Kreeftova voľba pripadla na Percyho román Stratený v kozme. Antické poznanie, že celok je väčší ako jeho časti, je tu prezentované v novom svetle. Človek stratený a zničený v neobsiahnuteľnom fyzickom kozme nachádza záchranné hranice vo svojom vnútornom, duchovnom kozme, ktorým presahuje ten vonkajší.

Pozornosť čitateľa je v istom bode smerová na ďalšiu zbraň, ktorej tradíciu je možné pozorovať už v židovských dejinách. Jej pole pôsobenia je komunikácia a jej špecializácia je nepriamosť, tajomnosť. Už antická tradícia vníma svet dvojako, taký aký sa zdá a taký aký je, a toto dedičstvo si ľudstvo nesie so sebou. Zdanie a realita. Na toto miesto filozofickej hmly Kreeft pozýva iróniu, ktorá ukazuje na ich nejasnú, hoci zničujúcu, rozdielnosť. Ktorá filozofia je iba subjektívnym zdaním a ktorá ukazuje svet v objektívnom svetle?

Táto kniha nie je kresťanská mantra, ktorá kritizuje morálny subjektivizmus, ani púha reflexia Karamazovovho sveta, kde je bez Boha všetko dovolené. Kreeft ponúka originálnu a komplexnú analýzu ducha progresivizmu. Na jednej strane pomenúva syndrómy a stanovuje diagnózu, na strane druhej formuluje prognózu a predpisuje liek. Aký je Lewisov prorocký liek na tento nezastaviteľný pokrok modernej doby? Slovami Chestertona, paradoxný.

Autor je členom Spoločenstva Ladislava Hanusa