C. S. Lewis v kine

Číslo 1/2006 · Jana Pôbišová · Čítanosť článku: 5073
 

C. S. Lewis v kine

Narnia: Lev, šatník a čarodejnica (The Chronicles of Narnia, The Lion, the Witch and the Wardrobe, USA 2005, 130 min.)
Réžia: Andrew Adamson, scenár: C. S. Lewis, Ann Peacock, kamera: Donald McAlpine hudba: Harry Gregson-Williams.
Hrajú: Tilda Swinton, Georgie Henley, Skandar Keynes, Anne Popplewell, William Moseley, James McAvoy, Kiran Shah.

Rozprávky zvyčajne začínajú slovami „Kde bolo tam bolo...“, filmový príbeh Narnia: Lev, šatník a čarodejnica však začína bombardovaním Londýna počas druhej svetovej vojny. Práve tak nás režisér Andrew Adamson zoznamuje s rodinou Pevensie. Štyroch súrodencov Petra, Susan, Edmunda a Lucy za hukotu sirén matka odvádza do úkrytu. A divák sa po prvýkrát začne zoznamovať s charaktermi našich hrdinov. Udatnosť a odvaha sprevádza Petra (William Moseley), najstaršieho zo súrodencov, celým príbehom, rovnako ako mladšieho Edmunda (Skandar Keynes) bezhlavosť a nerozvážnosť. Peter musí svojho mladšieho brata zachrániť pred výbuchom bomby. Edmund sa totiž aj napriek zákazu a protestom matky vrátil späť do domu, aby z neho zachránil fotografiu vo vojne bojujúceho otca. Síce s dobrým úmyslom, ale predsa len porušuje zákazy a zodpovednosť za neho na seba preberá najstarší brat. Po nálete sú štyria súrodenci spolu s ostatnými londýnskymi deťmi evakuovaní na vidiek. Na londýnskej stanici Peter pohľadom sleduje mladého muža vo vojenskej uniforme, ktorý je možno len o pár mesiacov starší ako on. Peter by pravdepodobne tiež rád bojoval za svoju vlasť, hoci je stále len chlapcom, teraz sa však musí postarať o svojich súrodencov a dopraviť ich do sídla starého profesora Kirkeho (Kiran Shah). Čas dospieť, podobne ako boj proti inému zlu, ho len čaká.
Predlohou filmu bola kniha C. S. Lewisa Kronika Narnie: Lev, šatník a čarodejnica (Slovart, 2005), ktorú autor začína práve vo chvíli, keď sú deti „... v samom srdci anglického vidieka, pätnásť kilometrov od najbližšej železničnej stanice a dobré tri od miestnej pošty.“ Rozprávkový príbeh britský spisovateľ začína klasicky: „Raz dávno žili štyri deti.“ Niet pochýb, že zažijeme niečo magické, plné fantázie. Deti prekvapí veľkosť vidieckeho sídla, krása okolitej prírody a množstvo času a priestoru na hry. Počas hry na schovávačku objaví najmladšie dieťa a najväčší optimista v rodine Lucy (Georgie Henley) v prázdnej izbe starý šatník. Neodolá a ukryje sa v ňom, dvere nechá pootvorené, keďže „... vedela, že zatvárať sa v akejkoľvek skrini je kolosálna hlúposť“. Šatník nie je obyčajným kusom nábytku, ale vstupnou bránou do tajomného a veľkolepého sveta Narnie, v ktorom žije mnoho čarovných postáv a zvierat. Lucy okrem snehu a ľadu prekvapí plachý tvor s dáždnikom a červeným šálom, ktorý je napoly človek a napoly cap, faun Tumnus (James McAvoy). Toto stvorenie bolo prvým v Narnii nielen pre Lucy, ale takpovediac aj pre samotného Lewisa. Bol to totiž práve obrázok fauna stojaceho s dáždnikom a balíčkom uprostred zasneženého lesa, ktorý C. S. Lewisa inšpiroval k vytvoreniu magickej Narnie. Faun sám zmätený prítomnosťou „dcéry Evy“, ako ju oslovil, v ríši Narnia pozýva dievča k sebe domov. Vysvetľuje, že sa práve ocitla v rajskej krajine, ktorú najväčší zloduch v Narnii, zdanlivo neviditeľná a nepremožiteľná Biela čarodejnica, svojou kliatbou odsúdila k večnej zime. Sama sa neprávom vyhlásila za vládkyňu Narnie, v ktorej vládne násilím; každého, kto sa jej vzoprie, premení čarovným žezlom na kamennú sochu. Lucy cíti, že jej pocity tu niečo znamenajú. Nevinnosť a srdečnosť dievčatka na fauna Tumnusa zapôsobila. Pôvodne ju mal v úmysle, tak ako káže zákon, odovzdať Bielej čarodejnici. On však volí kamarátstvo a pomoc pri návrate späť do šatníka.
Súrodenci príbehom o tajomnom svete za šatníkom neveria. Peter a dospelo pôsobiaca Susan (Anne Popplewell) cítia povinnosť dohliadnuť na najmladšiu sestru, nevedia si rozprávanie Lucy vysvetliť, obávajú sa, že je chorá a príbehy si vymýšľa. Lucy pokorne nedôveru súrodencov prijíma a o Narnii radšej mlčí. Horšie však znáša Edmundove posmešky. Ten sa aj takýmto spôsobom búri voči autorite svojho najstaršieho brata. Neskôr je Edmund sám prekvapený a vystrašený, keď sa, prenasledujúc v noci Lucy, ocitne v Narnii.

K rozprávkam patria náhody: tak ako Lucy pri vstupe do Narnie stretla fauna, Edmund stretáva samotnú Bielu čarodejnicu Jadis (Tilda Swinton). Za sladkosti sľúbi, že do Narnie privedie aj ostatných súrodencov, a okrem toho čarodejnici prezradí, že jeho sestra už stretla fauna. Tým je toto úbohé stvorenie, ktoré porušilo čarodejnicin zákaz, prezradené. Čarodejnica Edmundovi počarila a sľúbila mu, že ho urobí svojím nástupcom a pánom Narnie. Chlapec podľahol slabosti a za vidinu slávy a moci zapredal nielen svojich súrodencov, ale udal obyvateľa Narnie, ktorý pomohol jeho sestre. S úlohou prilákať súrodencov do Narnie k čarodejnici sa vracia späť do šatníka, kde stretne Lucy, ktorá navštívila Tumnusa. Keď však neskôr Lucy rozpráva Petrovi a Susan o Narnii, ktorú navštívil už aj Edmund, ten výsmešne jej rozprávanie poprie. Keďže vo vnútri nie je nevinný ako malá Lucy, vedome klame a vyhráva v ňom zlo.
Deti to však pred Narniou už viac nezastaví a cez bránu – šatník do nej vstupujú. Návšteva v dome pána Tumnusa ich prekvapí: neporiadok, rozbitý nábytok a oznam o zločine, ktorého sa dopustil, začínajú rozohrávať veľkú drámu našich malých hrdinov. V dome bobra sa deti dozvedajú o proroctve: Narniu zachránia a Bielu čarodejnicu porazia dvaja synovia Adama a dve dcéry Evy, ktoré neskôr zasadnú na štyri tróny na hrade Cair Paravel. Predzvesťou pádu čarodejnice je aj príchod jej najväčšieho rivala - Aslana, skutočného vládcu Narnie. Keď rodina bobrov opisuje Aslana (nahovoreného hlasom Liama Neesona), mnohí si ho predstavia ako udatného a mocného bojovníka - človeka. Lenže my sme v rozprávkovom príbehu, záchranca a skutočný vládca Narnie je obrovský, múdry a vznešený lev. Edmund očarený čarami a nahnevaný na vodcovstvo brata sa pridáva na stranu Bielej čarodejnice. Až v jej zámku pociťuje jej zlobu a krutosť. Medzitým sa ostatní súrodenci vydajú na cestu za Aslanom, aby zistili, či sú to skutočne oni, kto má podľa proroctva zachrániť Narniu. Cestou stretávajú Santa Clausa, ktorý už niekoľko rokov krajinu nenavštívil, ten ich obdaruje vzácnymi darmi. Peter ako vodca a budúci bojovník dostal meč a štít, krásna a racionálne rozmýšľajúca Susan zas luk, ktorý neminie svoj cieľ a Lucy zázračný nápoj, ktorý lieči všetky rany. Muž s bielou bradou v červenom plášti nepochybuje, že jeho dary deti využijú v boji proti zlu. Kliatba snehu a ľadu pomaly ustupuje, Narnia ožíva a začína zelenieť.
Peter a Susan sa stávajú v Narnii predčasne dospelými. Tri deti prichádzajú do tábora Aslanovho vojska, kde je veľmi veľa rôznych rozprávkových a fantastických postáv. V tejto časti filmu režisér nepostupuje verne podľa knižnej predlohy. Zatiaľ čo dramatická scéna pri vodopádoch, ktorá v knihe nie je, filmovému deju prospieva, rýchla premena Petra na vyzretého vojaka a rytiera, pôsobí nevierohodne. Tak čo inak Peter sa v tábore stáva vodcom a získava autoritu u vojakov. Prekoná nielen strach, ale aj prvotnú hrôzu zo zabitia živého tvora. Ide však o boj proti zlu, ktoré by napáchalo veľa neprávosti, preto je smrť netvora spravodlivá. Ide predsa o rozdiel dobra a zla, ochrany nevinných a potrestania vinných. Z Petra sa tak stáva statočný vodca, bojujúci za oslobodenie Narnie.
Čarodejnica zatiaľ uväznila Edmunda, ktorý nesplnil jej žiadosť doviesť ostatných jeho súrodencov k nej do zámku. Aslanovým bojovníkom sa však Edmunda podarí oslobodiť a doviesť ho do tábora. Aslan upozorní ostatné deti, aby mu nevyčítali jeho zlyhanie, sám má s Edmundom vážny rozhovor. Ten si uvedomuje svoju chybu, ľutuje ju, jeho osobnosť prejde radikálnou zmenou a začne si vážiť svoju rodinu.
Čarodejnica požiada o stretnutie s Aslanom, do tábora vo filme prichádza veľkolepo, bez strachu, nesená na nosidlách ohavnými tvormi. V Lewisovej knihe však prichádza ustráchaná a sama. Žiada si späť chlapca, ktorý zradil svojich súrodencov, pretože ten, kto zradí, patrí podľa tradície ríše Bielej čarodejnici. Aslan to vie a po rozhovore medzi štyrmi očami sám opúšťa tábor. So smútkom a ťažko kráča do tmy, vie, čo ho čaká. Dovolí Susan a Lucy sprevádzať ho a dievčatá sa stanú svedkami hrôzostrašnej udalosti. Aslan sa obetuje a sám sa vydá Bielej čarodejnici namiesto Edmunda. Množstvo netvorov pomáha rituálnej vražde vládcu, zlo triumfuje. Paralela s kresťanstvom, s príbehom Krista, jeho obetovaním za hriechy každého z nás, smrť na Golgote až po účasť dvoch žien – už nemôže byť jasnejšia. Všetky recenzie, ktoré hovorili ľahkým tónom o „podobnosti“s kresťanstvom, „inšpirácii“ kresťanstvom sa mýlia. Lewisov príbeh nie je s biblickým príbehom podobný, on je s ním celkom neskrývane totožný. A ďalší dej to len potvrdzuje.

Na Kamennom stole nad Aslanovým nehybným a zohaveným telom sestry plačú a uhládzajú mu hrivu. Na svitaní obetný kameň praská, aby Aslanovo telo zmizlo a po chvíli vystúpilo živé v žiare vychádzajúceho slnka. Aj napriek tomu, že Biela čarodejnica Aslana poúčala o tradíciách platiacich v Narnii, sama nepoznala hlbšie tajomstvo tohto sveta. Ak za zradcu zomrie nevinná, dobrovoľná obeť, obetný Kamenný stôl pukne a smrť začne ustupovať opačným smerom. Aslan, v podobe ešte vznešenejšieho a väčšieho leva, berie na svoj chrbát dcéry Evy a svojím dychom ide do zámku zachrániť aj ostatné obete Bielej čarodejnice premenené na kameň.
Počas toho sa v neľútostnom boji stretávajú oba tábory. Aslanovo vojsko vedené Petrom a Edmundom proti vojsku Bielej čarodejnice, ktorá čarovným žezlom mení živých na kamenné sochy. Peter sa snaží robiť to, čo považuje za správne, pri presile čarodejnice ustupuje a žiada Edmunda, aby odišiel z bojiska. Ten poslúchne, ale po chvíli sa ako na začiatku príbehu v Londýne vrhá do nebezpečia, podarí sa mu zlomiť žezlo Bielej čarodejnice a sám je bodnutý hrotom. Na pomoc prichádzajú Aslanom oživené tvory. Bielu čarodejnicu zabije napokon sám Aslan. Proroctvo sa naplnilo a dvaja synovia Adama a dve dcéry Evy môžu byť korunovaní za vládcov Narnie. Aslan po korunovácii odchádza. Dospelí Peter, Susan, Edmund a Lucy vládnu v Narnii rozumne a spravodlivo až do chvíle, kým počas poľovačky v lese nevypadnú cez šatník opäť do izby vo vidieckom sídle profesora Kirkeho.
Lewis napísal hlboko náboženský alegorický príbeh. Rozprávka je len pre deti dostupnou kulisou, postavy a ich konanie majú svoj pôvod v Biblii. Veľkolepý skutočný vládca Narnie je podľa prvej knihy Kroniky Narnie (ktorá sfilmovaná zatiaľ nebola) jej stvoriteľom. Ako Boh stvoril svet, tak Aslan stvoril Narniu spevom, stvoril rastliny, zvieratá a človeka ustanovil za vládcu a kráľa tejto ríše. Už samotné označenie detí, ktoré vstúpili do Narnie, je biblické, dievčatá obyvatelia magického sveta oslovujú ako dcéry Evy a chlapcov ako synov Adama. Aslan predstavuje Ježiša. V príbehu je mnoho udalostí prebratých priamo z Nového zákona. Aslan ide dobrovoľne na smrť, cíti smútok, ale aj slabosť, preto dovolí Susan a Lucy, aby ho sprevádzali na jeho „ceste“. Obetovanie života nevinného leva za hriešnika a previnilca Edmunda je obetou Krista na kríži za nás ľudí. Ostrihanie bohatej levovej hrivy predstavuje potupné vyzlečenie Ježiša Krista pred ukrižovaním. Mŕtveho Aslana dievčatá neopustili, práve naopak, rovnako ako Mária Magdaléna so ženami navštívili Ježišov hrob, aby jeho telo upravili, tak aj Suzan a Lucy uhládzajú levovu ostrihanú hrivu a plačú nad jeho mŕtvym telom. Naplnenie proroctva, teda oživenie leva Aslana a premena zimy na jar, sú obrazom zmŕtvychvstania Krista, ako najväčšieho víťazstva príbehu života a smrti, postavením „nového chrámu do troch dní“, presne ako to Kristus predpovedal.

Lewisovým zámerom bolo napísať sériu rozprávok pre deti, ale výsledkom bolo čosi oveľa rozsiahlejšie a veľkolepejšie, než pôvodne zamýšľal. Dospelým i deťom učaroval vzrušujúci a dobrodružný príbeh čarovného sveta plného mytologických stvorení, v ktorom sa odohráva boj medzi dobrom a zlom. Knihy si získali mnoho fanúšikov a stali sa súčasťou knižníc rodín po celom slobodnom svete. Všetkých dielov série Kroniky Narnie sa predalo vyše 85 miliónov výtlačkov v 29 jazykoch. Na pultoch komunistických kníhkupectiev pochopiteľne chýbali. Kroniky sa však postupne dostali aj náš trh, najprv v českom a v súčasnosti konečne aj v slovenskom preklade. „C. S. Lewis mal teóriu,“ spomína jeho syn Douglas Gresham, „že keď kniha stojí za to, aby ste ju prečítali ako päťročný, vrátite sa k nej, aj keď budete mať päťdesiat.“ Myslím, že mal pravdu. A o Narnii to možno povedať aj inak: o tom, že stojí za to, svedčí, že mala svojich nadšených čitateľov pred 50 rokmi, má ich dnes a bude ich mať aj za ďalších 50 rokov. Krása Narnie je totiž večná. Rovnako ako jej predloha.

Jana Pôbišová
Autorka pôsobí v štátnej správe.