Pochod za život. Silné a slabé stránky

Čislo 3/2013 · Vladimír Palko · Čítanosť článku: 2428
 

Košický septembrový Pochod za život bol nesporne prelomom, ktorý si zaslúži analýzu jeho silných a slabých stránok. Začnime silnými:

Po prvé, masovosť. Zrejme je možné ustáliť odhadovaný počet účastníkov na osemdesiattisíc. Dalo sa očakávať, že vloženie sa štruktúr Katolíckej cirkvi zabezpečí účasť, ktorá bude päťciferná, ale osobne som očakával tak desať až dvadsaťtisíc účastníkov. Skutočnosť prekonala všetky očakávania. Za dve dekády po Novembri 1989 tu boli viaceré zhromaždenia za život. Spomínam si na jedno zhromaždenie hŕstky ľudí pri pamätníčku nenarodených pri bratislavskom Modrom kostolíku niekedy v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Niekedy v roku 2007 som sa zúčastnil pochodu od Kostola sv. Ladislava k tomu istému pamätníku. To nás bolo vari stopäťdesiat, ale stále som mal pocit, že sme stratení uprostred nezúčastneného davu, ktorý nás sledoval trochu s nezáujmom, trochu so znechutením a trochu nás považoval za nejakú sektu.

Tohto roku som bol na jar na pochode v Bratislave. Zúčastnených bolo asi dvetisíc ľudí, najmä mladých. Čosi viselo vo vzduchu. A tie desiatky tisícov na košickom námestí už vedeli, že tentoraz tá masa, ten dav, to sú oni, ľudia, ktorí dali najavo, že je tu veľký problém a že ho treba riešiť.

Po druhé, výnimočnosť. Podobné pro-life zhromaždenia sa konajú i v iných európskych krajinách, i v Amerike. Obyčajne účasť na nich nepresahuje niekoľko tisíc. V Paríži sa konalo zhromaždenie štyridsaťtisíc ľudí v roku 2011. Košický pochod tromfne iba každoročný pochod vo Washingtone, kde sa zvykne zúčastniť aj štyristotisíc ľudí. Je to celoamerická akcia v krajine s tristo miliónmi obyvateľov. Slovensko teda v kategórii malých a stredných krajín vedie rebríček.

Po tretie, disciplinovanosť. Zhromaždenie sa nieslo v úplne pokojnom duchu bez akýchkoľvek incidentov. Takto vyzerá pokojná sila.

Po štvrté, mladé moderné rodiny. Ľudia s prenosnými počítačmi, tabletmi, smartfónmi a podobne, sa postarali doslova o priamy prenos podujatia do celého Slovenska. Cez Facebook bolo možné sledovať množstvo fotografií, ktoré účastníci urobili pred i počas stretnutia a hneď sa o ne priamo z námestia podelili so svojimi známymi, vrátane svojich komentárov.

Po piate, reakcia oponenta. Akcia prebudila k reakcii sekulárnu spoločnosť, čo sa prejavilo mnohými článkami, blogmi, v ktorých sa zračili roztrpčenosť, vášnivý nesúhlas i útočnosť. Napriek tomu, či práve preto, že samotný pochod sa niesol v duchu miernosti. Sekulárna pro-choice spoločnosť a jej médiá sa snažia v takýchto prípadoch neutralizovať celkom obyčajným mlčaním. Táto taktika býva veľmi účinná. Tentoraz nebolo možné použiť ju. Pochod svojou masovosťou prekročil kritickú hranicu. Mlčanie o ňom preto musel vystriedať protiútok.

A čo slabé stránky? Hovoriť priamo o slabých stránkach by možno bolo trochu kverulantstvom v čase, keď ešte doznieva radostný pocit úspechu. Hovorme teda o možných rizikách. Ako zvykol hovoriť legendárny generál Douglas MacArthur: „Vo vojne niet náhrady za víťazstvo.“ Aplikované na dnešný zápas za život, v tomto zápase niet náhrady za zákon, ktorý by ochranu života garantoval. A tam možno nájsť určité slabiny u mnohých účastníkov pochodu. Mali zrejme jasný pocit, že treba niečo zásadné urobiť. No ale znamená to vari zakázať potraty? No veď to sa asi nedá, myslia si mnohí.

Nuž samozrejme, že sa to dá, ale viera v to je u mnohých oslabená. Pochodu sa zúčastnili mnohí slovenskí politici, členovia viacerých parlamentných klubov a skupín. V minulosti často zverejňovali svoje postoje k potratovej legislatíve a veru nebol to žiadny jasný postoj. Niektorí sa držia jasne toho, čo učí Magistérium Katolíckej cirkvi. Iní sú za legálnosť potratov vo výnimočných prípadoch. No a niektorí sú v skutočnosti pro-choice, lebo vôbec nie sú za zmenu súčasnej legislatívy. Len by podľa nich akože potraty samy od seba nemali byť. Ale na pochode sa, trochu absurdne, stretli všetci.

Rovnako si netreba namýšľať, že účasť na pochode je pre všetky tisíce účastníkov dôležitá pre ich rozhodnutie, koho budú voliť vo voľbách. Možno tak pre polovicu z nich. Mnohí volia strany, ktoré sú v otázkach ochrany života na opačnej strane barikády. A predsa poslednú bodku bude treba urobiť v parlamente.

Ale to nie je dôvod na nejaké roztrpčenie. Len upozornenie na všetky úskalia, ktoré bude treba prekonať. Víťazstvo v zápase o ochranu života predpokladá tri rôzne fázy či úrovne premeny, ktoré sa vzájomne prelínajú. Sú to duchovná obroda Slovenska, zvýšené občianske angažovanie a úspešné politické riešenie. Pochod znamenal veľký posun v občianskej angažovanosti a je vari prísľubom i pre pokrok v ďalších dvoch úrovniach.