Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Posledný pozdrav priateľovi

Čislo 3/2013 · Ján Čarnogurský · Čítanosť článku: 2659
 

Zomrel Silvester Krčméry, ďalšia veľká postava odporu proti komunizmu na Slovensku. Vo väzení strávil temer štrnásť rokov za náboženské aktivity. V roku 1954 povedal v záverečnej reči na súde: „Vy máte moc, ale my máme pravdu!“

Vieme si vôbec predstaviť, akú odvahu vyžadovalo vyslovenie týchto slov na súde, keď predtým noviny každú chvíľu oznamovali rozsudky smrti? Bola to doba procesov, keď si obžalovaní sypali popol na hlavu, naučili sa výpovede, ktoré im napísali vyšetrovatelia a niektorí dokonca žiadali pre seba prísnejší trest. Vo väzení boli vtedy viacerí priatelia Silvestra Krčméryho, medzi nimi aj dnes už nebohý Vladimír Jukl. Ale pre Silvestra bolo väzenie dobou zoceľovania. Keď ho neskôr, už v šesťdesiatych rokoch chceli prepustiť na amnestiu, on amnestiu neprijal. Z väzenia ho museli doslova vyhodiť. Ale potom zakladal náboženské krúžky, spolu s ďalšími aktivistami tajnej Cirkvi. Posial nimi celé Slovensko a vytváral tak bázu pre neskorší kresťanský samizdat, púte, Sviečkovú manifestáciu.

Aj on bol žiakom chorvátskeho jezuitu profesora Kolakoviča, ktorý prišiel na Slovensko v roku 1943, pretože v Chorvátsku po ňom išlo Gestapo. Kolakovič predvídal, že strednú Európu ovládne Sovietsky zväz a komunizmus. Kolakovič učil svojich žiakov, ako čeliť vyšetrovaniu a ako vytvárať malé krúžky, ktoré boli navzájom iba nepriamo spojené. Mimochodom, stále nepoznáme kde sa nachádza Kolakovičov hrob. Nájdenie jeho hrobu, pravdepodobne sa nachádzajúceho vo Francúzsku, by malo byť dôležitou úlohou našich generácií, zakiaľ ešte žijú aspoň nepriami Kolakovičovi svedkovia.

Ale naspäť k Silvestrovi Krčmérymu. Po prepustení z väzenia, v roku 1964, sa najskôr zorientoval v zmenených pomeroch a začal vytvárať to, čo dnes nazývame tajnou Cirkvou. Pracoval ako lekár v Bratislave, ale prvoradý bol pre neho apoštolát. Nezáležalo mu na svetskom uznaní.

O pôsobení Vladimíra Jukla a Silvestra Krčméryho sa začalo písať v slovenskej tlači vlastne až pred niekoľkými rokmi. To už bol Silvester Krčméry pripútaný na lôžko. Po Novembri 1989 rozšíril svoje pôsobenie aj na mladých narkomanov a spoločensky handicapovanú mládež. Osobitnú zmienku si zasluhuje vzťah Silvestra Krčméryho a pápeža Jána Pavla II. Zoznámili sa v dobe, keď pápež ešte nebol pápežom, ale krakovským arcibiskupom. Arcibiskup Wojtyla sa zoznámil s Krčmérym, len čo bolo možné voľnejšie, čiže na priepustku, prekračovať poľsko–československú hranicu. Veľmi rýchlo spoznal Krčméryho veľkosť, netrvalo mu to dvadsať rokov ako slovenskej tlači. Po svojom zvolení za pápeža so Silvestrom Krčmérym pravidelne komunikoval a vážil si jeho názory. Vo februári 1990 som bol vedúcim vládnej delegácie Československa, ktorá pozývala Jána Pavla II. na návštevu republiky. V delegácii bol aj Silvester Krčméry a Vladimír Jukl. Pápež nás pozval na súkromnú večeru do svojich priestorov vo Vatikánskom paláci. Videl som vtedy na vlastné oči, ako si pápež vážil Silvestra Krčméryho.

Osobitnou kapitolou Krčméryho života bola jeho úcta voči Rusku. Všetci žiaci profesora Kolakoviča si vážili Rusko. Krčméry veril vo fatimské zjavenie, že Rusko sa obráti naspäť ku kresťanstvu. Možno si neuvedomoval hĺbku dialektiky, cez ktorú sa tak bude diať. Zaujímal sa o Rusko, hľadal kontakty k ruským kresťanom. Bol presvedčený, že kresťanská obroda Európy nie je možná bez kresťanskej obrody Ruska. Že bude treba aj kresťanskú obrodu západnej Európy, to bolo nad vtedajšie naše chápanie.

Juklove a Krčméryho malé náboženské krúžky volili metódu schádzania sa po bytoch, modlitieb, čítania a rozširovania samizdatovej tlače, účasti na púťach a pod. Táto metóda nakoniec zvíťazila nad komunizmom. Komunizmus bol kontinentálnou ideológiou a politicko-vojenskou mocou, ale malé náboženské krúžky nad ním zvíťazili. Ak chceme vyhľadávať historické paralely, v slovenských dejinách sa také víťazstvo nepodarilo dosiahnuť nikomu. Ani Šťúrovým povstalcom, ani povstalcom z roku 1944. Bude to námet na diskusie pri voľbe metódy odporu v budúcich krízach.

Komunizmus už skončil ako politická moc aj ako ideológia. Bojovníci proti komunizmu postupne odchádzajú. Bola to veľká generácia a zanechala za sebou trvalý odkaz. Ku generácii bojovníkov proti komunizmu sa bude možné stále odvolávať. Asi ako sa môžeme odvolávať na štúrovcov alebo Štefánika. Dnes môžeme chápať slová Ota Mádra z eseje Slovo o této době (napísanej v roku 1951 v úkryte u rádových sestier v Prahe): „Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správneho formátu je to velký a nádherný čas.“ Pre Silva Krčméryho to bol veľký a nádherný čas. Nemožno sa modliť k Bohu, aby nám doprial znovu ten veľký a nádherný čas, ale možno ďakovať Bohu, že ak na nás znovu zošle ten veľký a nádherný čas, v ľuďoch ako bol Silvo Krčméry a jeho druhovia, nájdeme silu, ako taký čas zvládať.

Silvo, nech Ti svetlo večné svieti!

Autor je bývalý slovenský premiér.

Copyright © 2005-2024 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.