Fenomenálna kniha o Vatikáne
Číslo 1/2006 ·
·
Čítanosť článku: 4464
Fenomenálna kniha o Vatikáne
František X. Halas: Fenomén Vatikán: Idea, dějiny a současnost papežství, diplomacie Svatého stolce, České země a Vatikán
CDK, Brno 2004
„Načo je pápežovi štát?“ „Prečo sa snaží presadzovať práva katolíkov?“ „To im nestačí, že môžu slobodne chodiť do kostola?“ – To všetko sú príklady (tých miernejších) otázok, ktoré v poslednom čase počúvame v súkromných rozhovoroch, čítame v tlači, a ktoré sa na nás valia z obrazoviek. Nepochopenie fungovania štruktúr Cirkvi, jej dynamiky a motívov, je spolu s iracionálnym odporom voči náboženstvu hlavným dôvodom, prečo sa argumenty jednotlivých strán pri diskusiách viac-menej míňajú. A to nielen v otázke zmluvy o výhrade svedomia.
Práve v dobe takmer všeobecného nepochopenia dorazila na pulty kníhkupectiev kniha, ktorá odpovedá na mnohé zo spomínaných otázok. František X. Halas, bývalý český veľvyslanec vo Vatikáne, v nej zúročil svoje osemročné pôsobenie vo funkcii a desiatky rokov práce historika. Výsledkom je 759-stránková štúdia, presahujúca všetky čiastkové diela venované téme náboženských a politických zdrojov pápežskej autority. O čo je ale autorov „opus magnum“ rozsiahlejší, o to viac mrzí, že v tzv. svetských predajniach oň takmer ani nezavadíme.
Základné témy štúdie o najmenšom štáte sveta formuluje už jej podtitul. No na otázku, čo si treba pod všeobecnými pojmami predstaviť, dáva odpoveď až obsah. Prvá zo štyroch kapitol vysvetľuje, prečo a v akom zmysle je rímsky biskup hlavou najväčšej z kresťanských cirkví. Druhá ponúka historický prehľad vývoja inštitúcie pápežstva v jeho vzťahu k svetskej moci, k štátom a ich vládcom až do zániku cirkevného štátu v roku 1870. Ďalšia časť zaostruje pohľad na modernú podobu Mestského štátu Vatikán po roku 1929 a skúma popri jeho vývoji aj jeho organizačnú štruktúru – predovšetkým premeny jeho medzinárodného postavenia a diplomacie. Posledná kapitola je potom venovaná minulosti a prítomnosti vzťahov medzi Svätou stolicou a českým, ale sčasti aj slovenským národom v politickom a náboženskom rozmere.
Vatikán je nezávislý štát, ktorého moc nespočíva v počte obyvateľov, veľkosti územia či, povedané so Stalinom, v tom „koľko má ten pápež divízií“. Svoj vplyv v oblasti medzinárodných vzťahov pápež neodvodzuje od svojho postavenia hlavy štátu – jeho význam v svetovej politike je založený výhradne na postavení najvyššieho kňaza miliardy veriacich. Ako píše Halas: „Pápež nepotrebuje byť hlavou štátu preto, aby vládol, ale preto, aby nebol ovládaný.“ Pre mnohých je to nepochopiteľné a apriórne tomu neveria. Ako inak si napríklad vysvetliť fámy o obrovských finančných tokoch, vďaka ktorým sa z centra Ríma šíri predstava stredovekého modelu spoločnosti a pápeža ako nielen najvyššieho duchovného, ale aj najvyššieho svetského vládcu.
Tieto predsudky môže vyvrátiť len pohľad do histórie. A práve tu je Halas, vďaka svojej odbornej príprave, najsilnejší. Bezhlavo nevelebí a nepokúša sa obhájiť neobhájiteľné. Popri veľkých menách, ako Gregor I. Veľký či Ján XXIII. spomína aj časy zlyhaní – napríklad obdobie pontifikátu troch Jánov, ktorí zastávali funkciu rímskeho biskupa v desiatom storočí, v historickej literatúre označované ako vláda pornokracie. To, že Halas pomenúva zlyhania, nie je samoúčelné. Nerobí to len preto, aby bol historicky či politicky korektný. Ukazuje, že heslo „História je učiteľkou života“, nie je len prázdnou floskulou. Na príkladoch zistíme, že najmä slabí pápeži v spätnom pohľade upozornili na to, aké dôležité je, aby sa pápežovo náboženské poslanie zabezpečilo aj politickými nástrojmi, najmä existenciou nezávislého štátu. Na druhej strane vidíme aj to, ako možno napriek rozsiahlej svetskej moci stratiť záujem o veci duchovné. Celá história pápežstva je podľa Halasa nesená „úsilím udržať rovnováhu medzi oboma požiadavkami“: vytvoriť schopný administratívny aparát a neustále zachovávať základné náboženské princípy. Nahliadnutie do historickej pamäti dáva tušiť, s akými reakciami a dôverou by sa celá Cirkev stretla, keby rezignovala na štát či dogmy.
Z dejín pochopíme jednak zmysel cirkevného štátu, jednak to, prečo a ako presadzuje svoje záujmy, resp. záujmy katolíckych veriacich v iných krajinách. Cieľom Svätej stolice pri uzatváraní konkordátov či čiastkových zmlúv s inými štátmi nie je klasické získavanie väčšej moci alebo zasahovanie do vnútorných záležitostí.
Z vatikánskeho pahorku sa ani nešíria výzvy k nelojalite. Naopak, tým, že pápežská diplomacia predostrie inému štátu zmluvu, uzná jeho suverenitu a rozloží svoje karty na stôl. Autor pri vykreslení konkrétnych postupov najstaršieho diplomatického zboru sveta opisuje osobné skúsenosti s prípravou Zmluvy medzi Českou republikou a Vatikánom či rozhovory s pracovníkmi iných diplomatických misií vo Vatikáne.
Knihu Fenomén Vatikán možno čítať viacerými spôsobmi. Najefektívnejšie je prejsť ju od A po Z, ale možno sa zastaviť aj pri jednotlivých podkapitolách. Tam sa často stretneme s autorovými odkazmi na iné časti diela, a nezostaneme tak s útržkom textu visieť v informačnom vzduchoprázdne. Hutné spracovanie jednotlivých kapitol je osviežené viacerými exkurzmi – napr. o pápežských audienciách, o zmysle výberu pápežovho mena, o probléme Pia XII. a holokaustu či o ospravedlnení za historické viny Cirkvi. Kniha s rozsiahlym poznámkovým aparátom tak tvorí celok, ktorý by si mali prečítať najmä tí, ktorí nechápu zmysel existencie vatikánskeho štátu a jeho zmlúv. Kto prejaví vôľu, v Halasovej knihe nájde cestu.
Tomáš Gális
Autor je redaktorom Hospodárskych novín