Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Katolícka univerzita v číslach

Číslo 3/2009 · Michal Považan · Čítanosť článku: 3811
 

Univerzita, gigantický výtvor stredoveku, na pôde ktorého prvýkrát v ľudských dejinách vznikla veda. (1) Už je to deväť storočí, čo sa klasické univerzity zrodili v Európe a začali formovať Európu a neskôr celý svet.

Katolícka cirkev bola od prvopočiatkov patrónom univerzít. Študentom prepožičala právny status klerikov, aby boli vyňatí spod miestnej, nie vždy im naklonenej jurisdikcie. Zasadzovala sa za práva pedagógov aj proti „manažmentom“ vtedajších univerzít a pod. Prvé storočia boli v podstate všetky univerzity katolícke, hoc žiadna to nemala v názve. Doby sa menili, ale katolícke školstvo vždy bolo pýchou Cirkvi i vzdelanosti.

Od roku 2000 existuje na Slovensku Katolícka univerzita v Ružomberku. Deväť rokov nie je z pohľadu dĺžky existencie univerzít veľa, ale je to obdobie, za ktoré možno zhodnotiť, akou cestou sa vydala slovenská Katolícka univerzita.

Univerzita vznikla s dvomi fakultami: filozofickou a pedagogickou. O tri roky pribudla teologická fakulta a o ďalšie dva fakulta zdravotníctva. Z tohto pohľadu možno konštatovať, že sa univerzita intenzívne rozvíja a profiluje ako humanitne orientovaná vysoká škola.

Zhodnotiť celých deväť rokov v ich plnej šírke by si vyžadovalo veľa priestoru a času, preto sa na Katolícku univerzitu pozrieme iba z pár uhlov pohľadu. Ako hovorí kardinál Grochlewski, „činnosť univerzity musí určovať jeden cieľ: slúžiť človeku smerujúcemu k lepšiemu spoločenstvu ľudstva, k vytváraniu novej budúcej generácie“.

Cieľom univerzity je teda spoluvytváranie novej generácie. Na to je nutné morálne vedenie a adekvátne vzdelávanie. Ťažko hodnotiť morálne vedenie, ale vzdelávanie, aby bolo kvalitné, musí spĺňať určité kritériá, najmä čo sa týka jeho finančného a personálneho zabezpečenia.

Počet študentov

Univerzita, to nie sú budovy, to sú študenti a ich učitelia. Od roku 2004 do roku 2008 sa počet študentov na univerzite zvýšil o takmer 60 percent, pričom v roku 2007 v porovnaní s rokom 2004 až o 91 percent. Toto je enormný nárast, ktorý realizovali tri fakulty: pedagogická, teologická fakulta a fakulta zdravotníctva. Sčasti sa dá nárast vysvetliť „rozbiehaním sa“ univerzity a jej nových fakúlt. To sú prípady hlavne fakulty zdravotníctva (vznik 2005) a v menšej miere teologickej fakulty (vznik 2003). V oboch prípadoch vidíme zo začiatku samozrejmý vysoký prírastok študentov, ale v ďalších rokoch skôr stabilizáciu ich počtu. Filozofická fakulta v sledovanom období v podstate nezvyšuje počet študentov. Iným prípadom je pedagogická fakulta, ktorá mala v roku 2004 okolo 4800 študentov, ale v rokoch 2006 a 2007 presiahla 6000 študentov, aby sa v roku 2008 vrátila na cca 5300 študentov. Celkovo možno konštatovať, že vzhľadom na „novosť“ univerzity a jej súčastí bol nárast počtu študentov na Katolíckej univerzite prirodzený. Ku koncu sledovanej periódy dochádza na univerzite k znižovaniu počtu študentov, resp. k „nasýteniu“ jeho rastu, čo môže naznačovať prirýchly „rozbeh“ v predchádzajúcom období a potrebu korekcie.

Interní vs. externí študenti

Keď hovoríme o počtoch študentov, veľmi dôležité z pohľadu financovania zo štátneho rozpočtu je ich delenie na interných a externých. V roku 2004 bolo 56 percent študentov externých. V roku 2007 dosiahol tento pomer skoro 59 percent, aby sa do roku 2008 znížil na zhruba 39 percent. Masifikáciu externého štúdia vidno hlavne na „nových fakultách“ zdravotníctva a teológie, kde v roku 2006 počty externých študentov skoro trojnásobne prekračovali počty interných študentov. Do roku 2008 sa tento pomer znížil asi na dvojnásobok v prospech externého štúdia. Keď porovnáme tieto výsledky s podobnými fakultami na Prešovskej univerzite a na Trnavskej univerzite zistíme, že podobný pomer vychýlený na stranu externého štúdia nájdeme iba na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Ostatné tri porovnávané fakulty (2) majú pomery výrazne iné v prospech interného štúdia. Je potrebné si uvedomiť, že drvivá väčšina príjmov slovenských vysokých škôl pochádza zo štátneho rozpočtu a dotácia na študenta v roku 2008 bola 20 462 Sk v prípade teológie a 37 579 Sk v prípade zdravotníctva v internej forme štúdia. Pre externú formu štúdia sa násobil tento objem peňazí koeficientom 0,3. Zákon stanovuje, že interná aj externá forma štúdia sú plnohodnotné a rovnako kvalitné, ale je možné realizovať kvalitné štúdium teologických vied za 6 138,6 Sk a zdravotníctva za 11 273,7 Sk na študenta ročne? Realizácia externého štúdia za takýchto podmienok môže negatívne ovplyvniť dobré meno univerzity a povesť katolíckeho školstva celkovo. Mnohí by zrejme argumentovali, že externé štúdium je zákonnou formou štúdia na Slovensku a ako také je poskytované aj Katolíckou univerzitou, a nie je jej chybou, že rozpis finančných prostriedkov ministerstvo školstva nastavilo takto nevýhodne pre externé štúdium. Tu iste zlyhalo ministerstvo, ktoré vytvorilo svojím rozhodnutím chybný systém, ale univerzita je nezávislou inštitúciou a mala by sa rozhodnúť, či bude podporovať štúdium, ktoré môže byť vzhľadom na silnú masifikáciu a finančnú poddimenzovanosť aj menej kvalitné. Treba podotknúť, že Filozofická fakulta KU ako jediná na univerzite nerobí externé štúdium na bakalárskom a magisterskom stupni.

Pedagógovia vs. študenti

Veľmi dôležitým ukazovateľom je počet študentov na jedného učiteľa. Je prirodzené, že kapacity univerzitného učiteľa sú obmedzené. Okrem vyučovania by mal robiť výskum, viesť bakalárske, diplomové a dizertačné práce, publikovať, participovať na akademickom živote a pod. Je určite na diskusiu, koľko bakalárskych, diplomových a dizertačných prác môže jeden učiteľ kvalitne viesť. Napríklad Univerzita Komenského stanovuje, že jeden školiteľ v humanitných a spoločenských vedách môže viesť 5 dizertačných prác. Analogicky keď budeme tvrdiť, že viesť záverečné práce nižšieho stupňa je jednoduchšie, môžeme povedať, že jeden pedagóg môže viesť 15 bakalárskych prác (predpokladáme, že bakalár je tretina PhD. a tiež, že každý pedagóg vedie rovnaký počet bakalárskych prác). Pozrime sa na čísla na Katolíckej univerzite a predpokladajme, že všetci absolventi skončili ako bakalári. V roku 2008 pripadalo na Pedagogickej fakulte KU viac ako 13 absolventov na jedného učiteľa, na Teologickej fakulte viac ako 15 a na Fakulte zdravotníctva viac ako 17. Teda aj za predpokladu, že všetci učitelia vedú rovnaký počet záverečných prác a sú to bakalárske práce (najnižší stupeň štúdia), tak zaťaženosť učiteľov je na hranici spomenutých 15 bakalárskych prác. To môže ovplyvniť kvalitu vedenia týchto prác, a teda aj dosiahnuté vzdelanie absolventov.

Z tohto záveru vybočuje Filozofická fakulta KU s menej ako 9 absolventmi na jedného učiteľa.

Počet a štruktúra učiteľov

Ak univerzita chce minimálne zachovať kvalitu, ktorú poskytuje, musí s počtom študentov rásť aj počet pedagógov, ich vzdelanostná štruktúra a pod. Počet učiteľov vzrástol od roku 2004 o 46,6 percent, počet profesorov a docentov o 36,6 percent a počet učiteľov s titulom PhD. o 87 percent. Naproti tomu sa počet študentov zvýšil skoro o 60 percent. Je nepochybné, že kvalifikačná úroveň sa na univerzite zvyšovala, stále však je hlavne počet študentov na profesora alebo docenta priveľmi vysoký. Rastúca krivka zvyšovania kvalifikačnej úrovne prebiehala počas celého sledovaného obdobia s prerušením v roku 2006. Obvykle sa takéto kontinuálne rasty nedejú samy a je možné za nimi vidieť cieľavedomé motivovanie pedagógov zo strany manažmentu univerzity, čo je veľmi pozitívna skutočnosť.

Záver

Univerzita má štyri fakulty. Podľa uvedených dát by sa dali rozdeliť na dve skupiny. V jednej skupine by bola Filozofická fakulta a v druhej všetky ostatné. Rozdiel vidím v jednote vzdelávania a výskumu na Filozofickej fakulte, čo znamená aj finančné prostriedky z grantov, ktoré umožňujú ďalej skvalitňovať prácu pedagógov a štúdium študentov. Granty – finančné prostriedky na výskum – stimulujú vedeckú prácu fakúlt, výsledky výskumu zvyšujú renomé tak samotných vedcov, ako aj inštitúcií, v ktorých pracujú, a v neposlednom rade prispievajú ku kvalite vzdelávacieho procesu.

Budovanie výskumnej základne je dlhodobý a náročný proces, ale skvelé katolícke univerzity, ako je nesporne Katholieke Universiteit Leuven, sú príkladom cesty, ako sa postupnými krokmi dá odstrániť „závislosť“ od počtu študentov a financovanie postaviť minimálne na dvoch pilieroch: vzdelávaní a vedeckej a výskumnej činnosti.

Je prirodzené, že zmena sa nemôže udiať „zo dňa na deň“, ale je potrebné na nej pracovať a vytýčiť víziu Katolíckej univerzity ako plnohodnotnej vzdelávacej, formačnej a vedeckej inštitúcie na Slovensku.

Vznik Katolíckej univerzity sprevádzali veľké nádeje. Pre ich naplnenie však treba ešte veľa urobiť. Je potrebné zdvihnúť hlavu od každodennej práce a uprieť ho k ideálu katolíckej univerzity, tak ako nám ho odovzdali vzdelanci minulosti. S týmto ideálom pred očami sa ľahšie nastavia vízie inštitúcie a ľahšie sa budú aj napĺňať, hoc tlak zo strany sekulárneho sveta bude silný. Katolíci a ich inštitúcie tu však nie sú preto, aby boli svetom pre seba, ale aby svetu dodávali potrebnú soľ.

Autor je výkonný riaditeľ Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry ARRA.


(1) Thomas E. Woods, Jr.: Jak Katolická církev budovala západní civilizaci, Res Claritatis, 2008, s. 66 a nasl.
(2)Išlo o Teologickú fakultu Trnavskej univerzity, Pravoslávnu bohosloveckú fakultu a Gréckokatolícku bohosloveckú fakultu Prešovskej univerzity.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.