Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Svet afganských žien

Číslo 1/2009 · Simona Bešková · Čítanosť článku: 2421
 

HOSSEINI, Khaled: Tisíce planoucích sluncí. Praha : LEDA, 2008, 420 s.

„Nedopočítáš se měsíců,
které na jeho střechách pableskují,
ani tisíců planoucích sluncí,
jež kábulské zdi ukrývají.“
Saib-e-Tabrizi: Kábul (úryvok)

Afganský vidiek, šesťdesiate roky minulého storočia. Na tomto mieste sa ocitne čitateľ, keď sa zahĺbi do nového románu Khaleda Hosseiniho, v českom preklade s názvom Tisíce planoucích sluncí. Marjam, nemanželská dcéra bohatého a vplyvného obchodníka, vyrastá so svojou matkou v malej dedinke, dostatočne ďaleko od mesta Herát a jeho obyvateľov, aby nemohla pošpiniť meno svojho otca. Keď má 15 rokov, musí odísť ďaleko od domova, do Kábulu, aby sa stala manželkou o tridsať rokov staršieho Rašída. Napriek tomu, že takýto úvod by pokojne mohol byť námetom pre začiatok telenovely, pri ďalšom čítaní román už nič také neasociuje.

Zatiaľ čo v Kábule žije Marjam v nešťastnom manželstve s Rašídom, naproti cez ulicu vyrastá malá Lajla, vychovávaná svojimi liberálnymi rodičmi, vzdeláva sa v škole a teší sa z priateľstiev s kábulskými kamarátmi. Pre Lajlu je samozrejmosťou mať svoje vlastné sny. Jedného dňa ich hodlá aj uskutočniť, čím je medzi afganskými dievčatami, ba aj medzi svojimi najbližšími kamarátkami v smiešnej menšine. Marjam pochádza z odlišného prostredia. Nikdy nemala dovolené chodiť do školy, do kina, či len tak blúdiť po meste.

Okrem opisu sociálnych rozdielov jednotlivých vrstiev obyvateľstva Hosseini sa sústreďuje aj na rozdiely etnické, ktoré sú v Afganistane dodnes neustálym zdrojom napätia a ozbrojených konfliktov. Takmer celý dej románu sa odohráva počas vojny. Sovietska okupácia, občianska vojna, nastolenie vlády hnutia Taliban a udalosti, ktoré nasledujú po 11. septembri, silne ovplyvňujú a formujú osudy hlavných hrdiniek, ako aj ďalších postáv románu. Sám Hosseini sa vyhýba politickému posudzovaniu týchto udalostí. Sem-tam rodičia Lajly či politicky nestály Rašíd vyjadria svoje názory na historické udalosti odohrávajúce sa v ich tesnej blízkosti, no čitateľ nemá veľkú šancu urobiť si objektívny názor na sled politických záležitostí, ktoré v posledných desaťročiach formovali tvár Afganistanu. Naopak, odnáša si hlavne pocit trvalého chaosu, neistoty, neslobody, neustálych vojenských zvratov, ktoré ovládli hlavné mesto krajiny. Smrť cítiť na každom kroku. Zdanlivou nezainteresovanosťou akoby chcel Hosseini vyjadriť zmätenosť samotných afganských obyvateľov z vojnových konfliktov a vždy znova začínajúcich bojov.

Zatiaľ čo Hosseiniho debutový román Lovec šarkanov (Bratislava : Ikar, 2008) rozprával predovšetkým o zložitom vzťahu otca a syna a o priateľstve dvoch afganských chlapcov, román Tisíce planoucích sluncí opisuje svet afganských žien, vzťahy dvoch dcér a matiek, no najmä prekrásne, čisté a hlboké priateľstvo Mariam a Lajly, ktoré zblížia výnimočné okolnosti, priateľstvo do špiku presiaknuté vzájomnou bolesťou a obetovaním sa jednej pre druhú. Napriek tomu, že z celej knihy kričí veľa bolesti, zúfalstva a smútku, záver románu je plný nádeje v krajšiu budúcnosť hrdinov príbehu, ale i celého nového Afganistanu.

Hosseiniho zaujala myšlienka napísať o svete afganských žien, keď už ako americký občan, vyštudovaný lekár, navštívil v roku 2003 krajinu svojho detstva a rodný Kábul. Inšpiroval sa vypočutými príbehmi afganských matiek a dcér, sestier i mladých žien, často prinútených do nerovného manželstva, ktoré počas neustálych bojov stratili manželov či synov a ktoré za vlády hnutia Taliban museli zostať doma s deťmi bez možnosti pracovať a zarobiť si na obživu; už nemohli vyjsť na ulicu bez mužského sprievodu, boli ponechané napospas osudu, často i bez tej najnevyhnutnejšej lekárskej starostlivosti.

Hosseini však svet afganských žien nielen opisuje, on naň pozerá ich očami. Pocity Lajly a Marjam nie sú možno vyjadrené vždy presne a podrobne – niekedy sa príliš nezdržiava ich emóciami, ba na miestach, kde sa žiada aspoň zmienka o ich prežívaní, autor mlčí. Pri pohľade na celkový obraz vnútorného sveta hlavných hrdiniek to však čitateľ necíti ako nedostatok. Dejové zvraty sú načasované na správny okamih, spisovateľ udržuje pozornosť čitateľa v neustálom strehu a napätí.

Dielo Tisíce planoucích sluncí je napísané jednoduchým jazykom, no presviedča nás o brilantnom rozprávačskom talente autora. Určite nie náhodou sa práve Hosseini stal (podľa svetových magazínov Bookseller, Publishers Weekly a Livres Hebdo) najúspešnejším autorom roka 2008. Jeho knihy boli preložené do 40 jazykov a zaznamenali veľký úspech aj v jeho rodnej krajine, napriek tomu – alebo možno práve preto –, že otvárajú témy, ktoré sú dodnes v Afganistane tabu. Postavy Lajly a Marjam nie sú skutočné, ich príbeh je však poskladaný zo skutočných osudov afganského ľudu, predovšetkým žien, ktoré sa s ich príbehom dokážu stotožniť. Svoju knihu Hosseini venoval práve týmto ženám, ktoré – hľadiac na svet spopod burky – sú najväčšmi trpiacim svedkom smutnej histórie posledných desaťročí tejto krajiny.

Táto kniha je pozvánkou Khaleda Hosseiniho pre všetkých, ktorí chcú prostredníctvom Lajly a Marjam nazrieť na život v Afganistane, do jeho úkrytov a medzi pár kábulských múrov.

V texte boli použité aj niektoré informácie z webstránky Khaleda Hosseiniho www.khaledhosseini.com a z videí zverejnených na www.youtube.com.
Vydanie knihy v slovenčine pripravuje vydavateľstvo Ikar.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.