Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Čas chmúrny ako ďas

Číslo 3/2008 · František Mikloško · Čítanosť článku: 2966
 

MANDZÁK, Daniel Atanáz: „Agent a špión Vatikánu.“ Redemptorista Ján Ivan Mastiliak – slovenský účastník monsterprocesu proti A. A. Machalkovi a spol. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2008, 414 s.

Ach, tento predjesenný čas,
ach, táto pieseň labutia…
Ach, Bože, mŕtvy stráca hlas
a živý mlčať zabúda?
Lež škoda najmä vás,
pre ktorých všetci poblúdia.
Ale to priezračno a jas…
a keď sa city zobudia!
Ja svietim,
lebo ja som kňaz
a ja som pre svet obluda,
ja zavadziam tu, to je žas,,
nuž nech ma dajú do kúta,
ale ja prskať budem svetlo zas,
ale ja hrozný osvietim si vás,
vy obielené hroby,
ty ošemetný zradný čas,
čas bez ozdoby,
čas chmúrny ako ďas,
čas bez podoby,
v ktorom je človek horší, než je plaz,
v ktorom si robí
z más
hľa, Antikrist sám cesto na svoj hodokvas.

Janko Silan: Čas (Piesne zo Ždiaru, 1947)

To, čo katolícky kňaz básnik Janko Silan vo svojej umeleckej intuícii napísal v roku 1947 v básni Čas, to iný kňaz, rehoľník a historik Daniel Atanáz Mandzák opísal v roku 2008 v knihe Agent a špión Vatikánu.

Súdny proces s desiatimi predstavenými mužských reholí v Československu v dňoch 31. marca – 5. apríla 1950 bol prvý monstreproces proti Katolíckej cirkvi v tejto krajine. Rozkaz zatknúť siedmich rehoľníkov pre zamýšľaný proces prišiel 14. marca 1950. Zostávajúci obžalovaní boli vo väzbe od januára 1950. Vyšetrovanie teda trvalo dva týždne. Bolo kruté, ale neboli to ešte moskovské spôsoby, keď sa obžalovaný musel naučiť naspamäť vopred daný text. (Proces s Miladou Horákovou a spol. sa v tomto duchu viedol až v júni 1950.) Desiatich rehoľníkov bolo treba rýchlo a exemplárne potrestať. Prečo? Pretože sa už rozbiehal najdramatickejší útok proti Katolíckej cirkvi v Čechách a na Slovensku v celých ich doterajších dejinách.

V noci z 13. na 14. apríla 1950 bola pomocou Ľudových milícií a Štátnej bezpečnosti zlikvidovaná podstatná časť mužských kláštorov. 28. apríla 1950 bola na Slovensku zrušená Gréckokatolícka cirkev. V noci z 3. na 4. mája 1950 bol zlikvidovaný zvyšok mužských kláštorov. Okolo 20. júla 1950 začala Štátna bezpečnosť odvážať svetských kňazov z celého Slovenska do sústreďovacieho tábora v Mučeníkoch (terajší Močenok). V dňoch 28. – 30. augusta 1950 prebehla likvidácia všetkých ženských kláštorov. 15. septembra 1950 bol zatknutý biskup Ján Vojtaššák, ostatní biskupi boli v tom čase izolovaní vo svojich rezidenciách. 10. januára 1951 sa začal v Bratislave proces s biskupmi Vojtaššákom, Buzalkom a Gojdičom. 15. januára 1951 uložili 74-ročnému biskupovi Vojtaššákovi trest 24 rokov väzenia, Buzalkovi a Gojdičovi doživotie.

Kniha Atanáza Mandzáka je výnimočná tým, že popisuje celé, nie trestné, ale politické zákulisie tohto súdneho procesu. Kto stál v pozadí pri zostavovaní celého scenára procesu a, samozrejme, i iných udalostí v onom období? V knihe sa to hemží názvami inštitúcií a orgánov ako Ústredný výbor KSČ, Generálna prokuratúra, ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, Štátny úrad pre veci cirkevné, osobitné komisie zriadené pre tento proces. Na tomto mieste by som chcel spomenúť ešte jednu zložku tohto procesu i celého vtedajšieho pohybu, tzv. cirkevnú šestku. Predsedníctvo ÚV KSČ ju vymenovalo 25. apríla 1949. Tvorili ju Alexej Čepička (predseda), Vladimír Clementis, Zdeněk Fierlinger, Jiří Hendrych, Václav Kopecký a Viliam Široký. V tomto zložení pracovala až do 2. mája 1950. Aj keď zrejme najväčšiu moc mal v nej jej predseda, vtedajší minister spravodlivosti a Gottwaldov zať Alexej Čepička, treba si všimnúť účasť Vladimíra Clementisa. Tohto slovenského politika súčasná slovenská historiografia pretvára na salónneho ľavičiara európskeho typu, ktorý sa stal nakoniec obeťou stalinského teroru: v knihe Aktéri jednej éry na Slovensku 1948 – 1989 (zostavil autorský kolektív vedený Janom Peškom, vydalo vydavateľstvo Michala Vaška v Prešove v spolupráci s Historickým ústavom SAV v Bratislave v roku 2003) je na stranách 52 – 55 portrét Vladimíra Clementisa, zmienka o tom, že bol členom cirkevnej šestky, v ňom už chýba. Clementis bol však spolutvorcom boľševického režimu v Československu, až kým sa sám nestal jeho obeťou. Stál pri začiatku brutálneho ťaženia proti Cirkvi, proti nevinným ľuďom, ktorí išli na dlhé roky do väzenia, aby ich odsúdenie zastrašilo krajinu pri ďalších likvidačných krokoch komunistického režimu. Samozrejme, súdny proces s Rudolfom Slánskym a spol. v novembri 1952, v ktorom bol aj Vladimír Clementis mučený, odsúdený na smrť a popravený, bol ďalšou brutálnou násilnosťou a nespravodlivosťou tohto režimu v Československu.

Ako už bolo povedané, kniha opisuje zákulisie celého procesu. Názvy kapitol nás k tomu celkom presne vedú: Kritéria „výberu“ desiatich „najreakčnejších“ rehoľníkov, Politická línia procesu, Organizácia a priebeh procesu a pod. Obvinení boli vybraní preto, lebo boli rehoľnými kňazmi, a takýchto bolo treba v danej chvíli odsúdiť. (Ja svietim, lebo ja som kňaz,/ a ja som pre svet obluda,/ ja zavadziam tu, to je žas,/ nuž nech ma dajú do kúta…)

Samotný proces pred senátom Štátneho súdu v Prahe sa konal v súdnej sieni, kde sa uskutočnilo viacero známych procesov, ako napríklad proces s Hermannom Frankom, s českou protektorátnou vládou či neskôr proces s Miladou Horákovou a spol. Autor opisuje súdny proces deň po dni. Po dvoch týždňoch vyšetrovacej väzby a piatich dňoch súdu sú vyhlásené rozsudky: Ján Ivan Mastiliak doživotné väzenie, Machalka 25 rokov, Tajovský 20 rokov, Šilhan 25 rokov, Braito 15 rokov, Kajpr 12 rokov, Mikulášek 9 rokov, Blesík 10 rokov, Urban 14 rokov, Barták 2 roky.

Mandzákovo dielo je výnimočné aj tým, že za každým hlásením, za každou schôdzou, za každým usmernením a rozkazom sú konkrétne mená. Z tých, ktoré práve v tomto čase rezonujú, je to ľudová prokurátorka Ludmila Brožová, ktorá bola za účasť na procese s Miladou Horákovou a spol. odsúdená v roku 2008 ako 86-ročná na 6 rokov väzenia a prezident ČR Václav Klaus jej odmietol dať milosť. Ludmila Brožová-Polednová sa pri vlastnom procese bránila, že postupovala podľa vtedy platných zákonov. V procese s desiatimi rehoľníkmi sa však zúčastnila napr. politickej porady k tomuto procesu popoludní 25. marca 1950 (s. 114). Pred súdnym procesom prokurátori Čížek, Urválek a Brožová pripravili a predložili osnovy svojich záverečných rečí (s. 148) atď.

Kniha Agent a špión Vatikánu je koncipovaná zvláštne: je o celom súdnom procese s desiatimi rehoľníkmi, no zároveň aj o redemptoristovi Jánovi Ivanovi Mastiliakovi. Dozvieme sa o jeho živote až do jeho zatknutia 14. marca 1950, kedy sa už stáva súčasťou celého monstreprocesu.

Dúfajme, že jeho ďalšie životné osudy od amnestie v máji 1965 podrobne rozpovie ďalšia kniha, ktorú Atanáz Mandzák pripravuje. Nateraz stručne uvedieme iba toľko, že otec Ivan Mastiliak žil až do svojej smrti v Prešove v podnájme. V čase normalizácie u neho tajne študovalo niekoľko desiatok neskôr tajne vysvätených kňazov. V tom období preložil viac ako 100 knižných titulov, ktoré sa tajne rozmnožovali na písacích strojoch. Zároveň pôsobil ako známy duchovný vodca a spovedník a vypomáhal aj Gréckokatolíckemu ordinariátu v Prešove. (… ale ja prskať budem svetlo zas…) V tomto meste zomrel 18. septembra 1989. Pochovaný je v Michalovciach.

Z desiatich súdených rehoľníkov česká cirkev začala proces blahorečenia františkána Jana Evangelistu Urbana. Dúfajme, že proces blahorečenia Jána Ivana Mastiliaka nedá na seba dlho čakať.

A ešte na záver niečo k autorovi. V súčasnosti zreje na Slovensku zaujímavá a odborne fundovaná generácia „ponovembrových“ historikov. Ich knihy sú nám priam denne kladené na stôl. Je radostné a povzbudzujúce, že v redemptoristickom kláštore v Michalovciach, okrem všetkých dobier, ktoré tam možno stretnúť, vzniká nový kultúrny stánok na Slovensku. Knihy a práca redemptoristického kňaza Daniela Atanáza Mandzáka sa stávajú kultúrnym bohatstvom celej krajiny a svojím významom presahujú jej hranice. Treba nám poďakovať za všetku prácu otcov redemptoristov; je to nepochybne pokračovanie v duchovnom odkaze otca Ivana Mastiliaka. A treba nám povzbudiť otca Atanáza Mandzáka k ďalšej vytrvalej práci: obrovský duchovný význam diela, ktoré dnes v Michalovciach vzniká, ukáže ešte viac budúcnosť, ktorá k nám prichádza a ktorá bude volať po vzoroch a svätcoch.

František Mikloško
Autor je poslancom NR SR.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.