Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Priateľstvo viac ako manželstvo

Číslo 1/2008 · Jaroslav Daniška · Čítanosť článku: 3114
 

Medvídek (Medvídek, ČR, 2007, 98 min.)
Réžia: Jan Hřebejk; scenár: Petr Jarchovský; kamera: Jan Malíř. Hrajú: Jiří Macháček, Táňa Vilhelmová, Aňa Geislerová, Roman Luknár, Ivan Trojan, Nataša Burger, Zuzana Fialová, Klára Issová, Jiří Menzel, Věra Křesadlová, Cyril Svoboda a ďalší.

V poľštine má český film osobitú povesť. Ako vyplýva z používaného slovného spojenia „chaos ako v českom filme“, znamená chaos, neporiadok. Predstavte si nejaký starý Svěrákov film s jedným simultánnym tlmočníkom a pochopíte prečo. Čím je český film na Slovensku? V prvom rade kultúrnym vzorom, s ktorým sa porovnáva naša kinematografia. Kvantitou aj kvalitou. Český film, najmä pokiaľ ide o obsah, je však niečím viac. Vo veľkej väčšine českých kinohitov sa spracúva vážny historický alebo spoločenský problém (Protektorát, komunizmus, normalizácia, individualizmus, extrémizmus, kríza rodiny) humorným spôsobom; vážna téma tak trochu nevážnym, ak chcete, humorným spôsobom. Pre kritiku nastáva maličký problém rozdeliť tento humor na znevažujúci a odhaľujúci. Jednoducho, keďže humor je len ďalší prostriedok autorského vyjadrovania, tak je dôležitá odpoveď na otázku, čo ním chce autor povedať. Táto otázka sa týka aj novej Hřebejkovej snímky Medvídek, ktorá je uvádzaná v našich kinách pod pôvodným českým názvom.

Po historických témach (Pelíšky, Musíme si pomáhať, Pupendo) pokračuje autorský tandem Hřebejk – Jarchovský v súčasných témach (naposledy Horem pádem, Kráska v nesnázích). Robia tak osvedčeným spôsobom a s osvedčenými hercami – takže sa opäť stretneme s notoricky obsadzovanými Geislerovou, Vilhelmovou, Trojanom či Macháčkom. Medvídek rieši problém vzťahov, manželstva v kríze a rozvodu. Rieši teda životné drámy s vážnym dopadom na životy manželov, ich detí, širších rodín. Rieši to v spoločnosti, kde je jedna z najvyšších rozvodovostí v celej Európe: v roku 2006 sa v susedných Čechách rozviedlo šesť z desiatich manželstiev, pričom celá tretina detí sa rodí mimo manželstva. A napokon, autori sa pokúsili o akúsi generačnú výpoveď tak trochu o stave „Husákových detí“. Hřebejk s Jarchovským teda riešia vážnu tému – podľa očakávania – nevážnym spôsobom. Presnejšie s humorom. Občas sa skutočne dobre zabavíte, otázkou je, čo tým chceli autori povedať a o čom sa im hovoriť nechcelo.

Katolík Jirka (Macháček) je ženatý s Vandou (Vilhelmová) a majú jedno malé dieťa. Jirka v spolupráci s kláštorom otvoril novú galériu, Vanda vedie „komunistickú“ cukráreň, bez nápadu a bez hostí. Roman (Luknár) je gynekológ i vášnivý bicyklista a s manželkou Annou (Geislerovou), doma pracujúcou daňovou poradkyňou, sa im dlhšie nedarí počať dieťa. Ivan (Trojan) je českým veľvyslancom v Ríme a so svojou talianskou ženou Johankou (Burgerová) žijú vysokou kultúrou, politikou a na pohľad usporiadaným životom s postupne narodenými a pokrstenými troma deťmi. Pre všetky tri páry, zdá sa, je manželstvo či rodina hodnotou. Okrem toho majú všetci, samozrejme, svoje chyby a problémy. Jirka sa nevie presadiť, Vanda je notorická „bordelárka“, Roman záletník (pacientky, nepriznané nemanželské dieťa), Anna je prílišná puntičkárka a detailistka, Ivan protivne – až nemužsky – zmäkčilý (džemíček, masielko, Ludvíček…) a jeho žena mu je opakovane pokojne neverná: všetky tri deti má s jeho osobným šoférom.

Všetky tieto skutočnosti vychádzajú na povrch postupne, tak ako sa postupne rozdeľujú manželské vzťahy „od stola aj od lože“. Teda až na výnimku Ivana, ktorý bez jediného slova toleruje správanie svojej ženy a hlási sa k jej deťom. Jirkovi začne vadiť neustály domáci neporiadok, na čo Vanda reaguje žiadosťou o rozvod. Keďže, ako jej hovorí manžel, „my katolíci sa nerozvádzame“, po manželských sporoch a bez akejkoľvek opory a podpory vo svojom okolí končia v rozdelených domácnostiach. Manželstvo je predsa súkromná záležitosť, takže žiadny z ich spoločných priateľov im nijako nepomáha. Neočakáva sa to. Potom, ako sa Anna dozvie o Romanovej dlhodobej nevere a stretne jeho nemanželskú partnerku i s nemanželskou dcérou, i tento pár končí rovnako. Anna sa uzavrie, Roman sa presťahuje k rodičom a pokračuje v promiskuitnom životnom štýle. Jeho otec (Menzel), ktorý sprvoti pôsobí otcovsky a odmieta synove správanie, je okamžite prichytený pri svojej vlastnej nevere spred rokov.

Všetci títo gymnaziálni priatelia a rovesníci sa i popri všetkých manželských problémoch pravidelne stretávajú na krstoch Ivanových synov. Oproti minulosti sa však bavia tak trochu oddelene, stále však spolu. Skrátka, priateľstvo je pre nich viac než manželstvo. Jedného sa vzdali, druhé napriek problémom trvá. Zato, že sa im rozpadli rodiny, sa im ešte nemusia skončiť priateľstvá. Muži vytvoria mužský klub, ženy držia spolu a pomaličky, ale významne menia svoje životy. Vanda napríklad (na radu Anny) zmení zastaraný výzor cukrárne a začne sa jej dariť. Anna vôbec vychádza ako morálny víťaz a za tolerovanie nevery medzi priateľmi jej muža odsudzuje aj Jirka, aj Ivana. A Johanka? Vzdoruje v maličkostiach (sťahovanie do Prahy) a muž sa jej prispôsobuje. Ženy sú tak vlastne víťazkami rozchodov a manželských kríz: na rozdiel od manželov sa im darí, menia svoje životy a užívajú si nezávislosť. Idylka. Zostáva len otázka, prečo sa napríklad Vanda nemohla zmeniť pri Jirkovi? A prečo Anna, ktorá netolerovala neveru vlastnému mužovi ani pokrytectvo jeho kamarátov, zamestnáva bývalú partnerku svojho muža (Zuzana Fialová) alebo prečo Ivan, ktorý preukazuje železné nervy a presvedčenie uchrániť si vlastnú rodinu za každú cenu, nedokáže o rodinný život zabojovať s vlastnou ženou a pod. Recenzentka denníka Pravda Jena Opoldusová to zhodnotila slovami, že „v živote to tak býva“. Nuž, ako v ktorom.

Čo nám však filmom hovoria sami tvorcovia? Vybrali si jednu z ústredných spoločenských tém. V Čechách, ako aj na Slovensku v uplynulých rokoch dramaticky vzrástol počet rozvodov (pričom klesá alebo stagnuje počet manželstiev), rodí sa menej detí a stále viac detí nepozná úplnú rodinu. Kríza rodiny je dnes asi najväčšou spoločenskou zmenou: tradičná rodina prestáva byť normou a stáva sa menšinovým spôsobom života. Dôsledok tejto zásadnej transformácie bude pritom znášať celá spoločnosť. Rodinný či manželský vzťah je nepochybne súkromnou záležitosťou, štát sa má zdržať nerozvážnej intervencie, na druhej strane dôsledky rozpadu rodiny sú nevyhnutne verejné. Hřebejk s Jarchovským to však tak tragicky nevidia. Nepoukazujú na jediný problémový dopad rozkladu rodiny na spoločnosť. Iste, je tu individuálne sklamanie, ale to je tak všetko. Vo filme nie je riešený žiadny vplyv na deti, žiadny súvis s chudobou, ktorej je rozvedená žena spravidla vystavená. Naopak, nadobudnutá nezávislosť sa skôr oslavuje. Hrdinom, ak vôbec také slovo možno použiť, sa stáva Ivan, ktorý svoje rozhodnutie bráni slovami, že „nemusíme predsa všetko pochopiť – stačí to prijať“. V kontexte filmu to dokonca pôsobí moralisticky.

Je to ale tak? Čo také „nemusíme pochopiť“? Čo také bolo pre jednotlivé postavy dôležitejšie než ich rodiny? Čo na opísaných krízach nebolo riešiteľné? Manželská vernosť? Ústretovosť? Obetavosť?

Rozvod manželstva či rozpad rodiny je tragédia. Najmä pre deti, ale aj pre samotných manželov. Táto tragédia, ako ukazujú mnohé odborné štúdie, má závažné celospoločenské dôsledky. Hřebejk s Jarchovským si ich však nevšímali. Vážnu tému využili na to, aby ukázali, že vedia napísať vtipný scenár. Prosím. Neznamená to však, že pred drámou v spoločnosti a v mnohých rodinách sa dá uniknúť.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.