Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Koniec národnej osobitosti

Číslo 1/2008 · Stanislav Janota · Čítanosť článku: 2725
 

Pierre Manent: Proč existují národy. Úvahy o demokracii v Evropě. Brno : CDK, 2007.

Autor je profesorom politickej filozofie vo Výskumnom politologickom centre Raymonda Arona pri Vysokej škole sociálnych vied v Paríži. Venuje sa dejinám moderného politického myslenia.

V tejto svojej malej knižočke sa zameriava na význam národného štátu politických tried a náboženstva pre fungovanie demokracie. Znepokojuje ho odklon od pocitu národnej individuality, ktorý sa prejavuje predovšetkým v Európe, ale aj v Spojených štátoch amerických. Najmä do septembra 2001 bolo možné očividne badať presvedčenie o nevyhnutnosti zjednotenia celého ľudstva, no Američania ho ponímali celkom inak ako Európania. V Amerike bolo a je príliš živé presvedčenie o povinnosti amerického národa šíriť demokraciu a slobodu po celom svete. Naproti tomu donedávna kresťanská Európa presadzovala potrebu rozpoznať a rešpektovať ľudskosť každého človeka. V ostatných rokoch sa však v EÚ žiada pokladať každého iného za rovnakého. Vidieť významnú odlišnosť medzi ľuďmi sa v dnešnej Európe považuje za hriech.

Európania sa po niekoľko stáročí učili vnímať podobnosť a rozdielnosť v politických celkoch – v národných štátoch a v triednych zápasoch. Spoločné človečenstvo sme hľadali a uskutočňovali pomocou národných a triednych rozdielov. Dnes Európa vyžaduje rešpektovať identitu každého, pričom akákoľvek zmena identity je nežiaduca, pretože nejestvujú legitímne prednosti. Požiadavky na prispôsobovanie sa prisťahovalcov sú považované za nekorektné. Avšak politici, ktorí hovoria o práve na odlišnosť, v skutočnosti myslia len na nepatrné odlišnosti, ľahko prijateľné pre zjednotené ľudstvo. 11. september 2001 predstavuje varovanie. Skutočné vzájomné nedorozumenie si vyžaduje členstvo v tom istom politickom spoločenstve či aspoň príslušnosť k spoločenstvám, ktorých politické usporiadanie a kolektívna skúsenosť sú si blízke. Národný štát v modernej Európe – podobne ako mestská obec antického Grécka – bol tým, čo produkovalo jednotu: rámec názorov a života, spoločnú vec. Len tu jestvovalo spojenie civilizácie a slobody.

Aj keď kniha nie je vždy prehľadná, preklad nie je dokonalý a úvahy o náboženstve miestami zmätené, jedno je isté: Skutočná demokracia – predovšetkým skutočná zastupiteľská demokracia – jestvuje len v komunikujúcom spoločenstve typu antickej obce alebo národného štátu európskeho typu. Len v národnom štáte môže byť debata v parlamente vnímaná a posudzovaná celou národnou politickou obcou. Riziko pre slobodu a zastupiteľskú demokraciu znamenajú i postoje sociálneho štátu, ktorý sa tvári, že zrušil triedne a skupinové záujmy a tým odobral demokracii jej zastupiteľskú povahu. Rovnako sa Európa nevie vyrovnať s otázkou kresťanstva a náboženstva všeobecne. Nuž a na záver takmer hamletovská otázka autora: Ak sme rovnakí, aký zmysel má byť zastúpení v zastupiteľskej demokracii?

Autor je lekár.

Copyright © 2005-2024 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.