Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Termopyly dnes

Číslo 2/2007 · Albert Otruba · Čítanosť článku: 3795
 

300 (USA, 2006, 117 min.)
Réžia: Zack Snyder, scenár: Zack Snyder, Kurt Johnstad, Michael Gordon, kamera: Larry Fong, hudba: Tyler Bates.
Hrajú: Gerard Butler, Lena Headey, Dominic West, David Wenham, Vincent Regan, Michael Fassbender, Rodrigo Santoro.

Roku 485 pr. Kr. zomrel perzský kráľ Dareios a na trón nastúpil jeho syn Xerxes I. Vládol najväčšej ríši vtedajšieho sveta. Niekoľko rokov sa pripravoval na novú odvetnú výpravu proti Grécku. Zhromaždil obrovské vojsko, ktoré previedol cez Bospor do Európy a v Trácii urobil jeho prehliadku. Grécky historik Herodotos, ktorý vo svojom diele Dejiny opísal celý konflikt medzi Grékmi a Peržanmi, uviedol, že toto vojsko malo asi 1,7 milióna pešiakov a 1700 lodí, takže spolu s námorníkmi, zásobovacími oddielmi, služobníctvom a ďalšími húfmi bolo viac než päťmiliónové.

Vojsko postupovalo pozdĺž severného pobrežia Egejského mora. Xerxes však najprv poslal do gréckych miest poslov, ktorí žiadali „vodu a zem“ na znak podriadenosti voči perzskému vládcovi. Sparťanský kráľ Leonidas si vypočul výhodnú ponuku, ktorá mu ponechávala jeho moc a všetky privilégiá, ak sa podriadi. Kráľ sa spýtal svojej kráľovnej na názor. Perzský posol sa začudoval, že v Sparte ženy „hovoria“.

Dnešná naša situácia v Európe má teda svoje korene aj v skutočnosti, že v už starom Grécku žena mohla verejne prezentovať svoj názor. Grécko bolo ohrozované civilizáciou, v ktorej žena nemohla mať svoj názor a nemôže ho mať ani dnes, po 2500 rokoch. Kde by bola dnešná Európa, keby Leonidas prijal pohodlnú ponuku a kontinent by postupne zaplavila iná kultúra? Bol to prvý pokus o plazivé zavedenie „multikulti“ spoločnosti.

Časť gréckych miest sa podrobila, naopak, v Aténach a Sparte perzských poslov zabili. Proti perzskému útoku sa väčšina Grékov zjednotila. V roku 480 pr. Kr. sa Gréci stiahli k priesmyku v Termopylách. Aténske loďstvo sa rozmiestnilo pri myse Artemision. Sparťania poslali do boja len tristo svojich najlepších vojakov, ktorým velil kráľ Leonidas, s nimi tam ostali bojovníci z Tespií a Téb. Ostatné grécke vojsko sa stiahlo až na Korintskú šiju. Peržania nemohli naplno rozvinúť svoju vojenskú silu, pretože pri Termopylách (grécky „Teplé brány“) bola úzka cesta, z jednej strany lemovaná nepriechodnými horami, z druhej strany močiarmi a morom. Sparťania sa hrdinsky bránili a odolávali, kým Grék Efialtés neprezradil Peržanom tajný chodník cez hory, ktorým sa dostali Sparťanom za chrbát. V nasledujúcom boji všetci Sparťania zahynuli. Psychologicky to bolo skvelé víťazstvo, tri stovky mužov niekoľko dní odolávali niekoľkotisícnásobnej presile a porazila ich až zrada. Ako hovorí učebnica dejepisu piatej triedy ZŠ, aj keď všetci padli, bránili sa dlho a udatne. Tým umožnili svojim gréckym krajanom získať čas, aby pozbierali zo všetkých kútov krajiny nebojácnych mužov a zhromaždili lode, s ktorými sa potom postavili proti útočníkom, aby nakoniec Xerxesa porazili. Na pamiatku hrdinského odporu padlým Sparťanom postavili pomník a naň napísali verše:

Stoj, pútniku, a zvestuj Lakedaimonským, že my tu ležíme, jak zákony kázali nám.

Po porážke Sparťanov v Termopylách sa grécke loďstvo stiahlo k ostrovu Salamína, kam sa vysťahovali aj obyvatelia Atén. Peržanom sa otvorila cesta do stredného Grécka. Nepriateľské vojsko vtrhlo do Atiky, vyplienilo a spustošilo Atény, znesvätilo aténske chrámy. K rozhodujúcej bitke prišlo pri Salamíne, kde 380 lodí gréckych mestských štátov porazilo 800 perzských lodí. To bol koniec pokusom Perzskej ríše prenikať na európsky kontinent.

Samotný film vychádza z objemného komiksu 300 od Franka Millera. Počítače dorábali pozadia, kostýmy, rekvizity a štylizovali obraz tak, že vyvoláva surrealistický pocit oživenej maľby. V amerických kinách sa film už stal hitom, keď za prvý víkend zarobil 71 miliónov dolárov a stal sa jednotkou na rebríčku všetkých otváracích víkendov tohtoročného marca v amerických kinách.

„Pľundrujú iránsku minulosť a napadajú našu civilizáciu,“ povedal o filme Džavad Šamakdari, kultúrny poradca iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda. Film označil za „psychologický útok“ na Teherán a jeho ľud. „Ale iránska kultúra je dosť silná, aby tento útok odrazila.“ Treba dodať, že táto kultúra sa 2500 rokov nezmenila. Zostáva len dúfať, že nebude určovať naše životy, ani životy tých, čo prídu po nás.

Niektorí filmoví kritici označujú tento film ako protiváhu filmom Michaela Moorea. Režisér Zack Snyder si myslí, že sme ohrozovaní civilizáciou, ktorá je ďaleko za nami a ktorá nám nemá čo priniesť: „Dokonca ani lietadlá, ktorými nás napadli, nevedia vyrobiť a musia nám ich ukradnúť.“

Staroveké pamätníky bitky sa nezachovali. Z našich čias pochádza veľký pomník s postavou sparťanského bojovníka, pamätná doska sa nachádza na blízkom pahorku. V súčasnosti sa medzi termopylskými skaliskami a morom rozprestiera niekoľko kilometrov dlhý nános rieky Spercheios, po ktorom vedie diaľnica zo Solúna do Atén; nie je tu teda žiaden priesmyk, ktorý by sa dal brániť, ako to bolo v staroveku.

Celkom symbolické.

Autor pracuje v Európskom parlamente.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.