Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Ratzingerove eseje

Číslo 2/2006 · Jaroslav Daniška · Čítanosť článku: 3782
 

Ratzingerove eseje
Joseph Ratzinger: Evropa Benedikta z Nursie v krizi kultur
Karmelitánské nakladatelství
Kostelní Vydří 2006


V Impulze sme už recenzovali päť Ratzingerových diel, jedno z nich už podpísané menom Benedikta XVI. Ratzinger je však nielen plodný, ale momentálne asi najprekladanejší autor, takže na pultoch je ďalšia jeho kniha. Tentokrát dostupná iba v češtine, útla svojím rozsahom a – ako sme si už zvykli – hlboká svojím obsahom. Štyri kratšie eseje, jedna z nich ako úvod, ktorý napísal Marcello Pera, bývalý predseda talianskeho senátu, a tri úvahy (ešte) kardinála Ratzingera o kultúre, o práve na život a o viere (či skôr o agnosticizme) sú zaujímavým a podnetným čítaním.

Pera sa v úvodnom texte venuje dvom Galileovým tézam, ktoré poznačili novovek. Prvou tézou je zbližovanie alebo jednota medzi vedou a vierou (Písmom), druhou ich oddelenie alebo rozdelenie. Pričom druhá téza, autorom nazývaná „veľké rozdelenie“, je – ako píše – „kultúrnou a politickou vlajkou... osvietenstva“. V ďalšom texte sa krátko venuje plusom a nedostatkom osvietenskej racionality, pričom tvrdí, že prínosy sú samy osebe nedostačujúce. V závere úvodu nám autor načrtne Európu, v ktorej človek „zostúpil“ ako z Golgoty, tak zo Sinaja. Európu, ktorej sa už ďalej venuje Ratzinger.

Prvou v poradí je téma kultúry. Ratzinger píše o nebezpečenstve, ale aj o príležitosti a zodpovednosti v súčasnom svete. Kľúčovým je pre neho Boží obraz človeka, obraz, ktorý už z „človeka nežiari“, ktorý mu už nedáva „jeho dôstojnosť a nedotknuteľnosť“. Všetko je ponechané na moc ľudských schopností. Centrálnou otázkou je spojenie Božieho obrazu so slobodou. Ohrozenie jedného znamená ohrozenie druhého. „... dnes platí, že schopnosť človeka je meradlom jeho konania. Čo dokážeme urobiť, to tiež môžeme urobiť.“ A to nie je potvrdením, ale ohrozením slobody. Na záver tvrdí, že ak dôjde k stretu kultúr, nemusí ísť o stret starých náboženských kultúr, ktoré podľa neho „nakoniec vždy dokážu žiť spolu“, ale o stret s nenáboženským svetom. Je to stret, ktorý je realitou, historickým faktom, ktorým je Západ poznamenaný minimálne od konca 18. storočia. Riešenie? „Kresťanstvo samé sa od počiatku chápalo ako náboženstvo Slova-Loga ako náboženstvo rozumu“ – a po uvedomení toho súčasný pápež volá. Škoda, že súčasnému spojenectvu dedičov osvietenstva a dedičov Mohameda (zameranému neraz práve proti kresťanom), obzvlášť v západných krajinách, sa pápež bližšie nevenuje.

Druhou esejou je úvaha o ochrane práva na život. Začína s entuziazmom, dôvodmi, prečo nemožno rezignovať. Vracia sa k Starému zákonu, k požehnaniu, ktoré dal Boh Noemovi, aby zdôraznil, že „Boh vymáha život človeka ako svoje zvláštne vlastníctvo“, je to „posvätná vec“. Súčasní kresťania preto nemôžu žiť v gete. Nestačí, ako žijú sami: nemôžu rezignovať na spoločnosť okolo. Boží príkaz, úcta k vlastnej identite človeka ich núti súčasné bezprávie zmeniť. Celé esej je mimoriadne silná a zakončuje ju známy citát z Listu Diognetovi.

Poslednou Ratzingerovou úvahou je zamyslenie nad vierou. Nachádza vzťah medzi vierou a vedením (poznaním), podobnosť, ako sa svojou vierou podieľame na vedení iných, medzi svetom techniky a svetom viery. Hlavnou témou eseje je vzťah k agnosticizmu, pričom Svätý Otec obracia perspektívu a vyhýbanie a skrývanie sa agnosticizmu pred odpoveďou otočením celej situácie. Základom životnej praxe musí byť odpoveď, „voči otázke Boha človek nemôže zostať neutrálny“. Úvaha je silne apologetická a možno ju odporučiť učiteľom náboženstva alebo katechumenom.

Ratzinger je skvelý autor. Píše jednoducho, jasne a prehľadne. Jeho argumenty sú krištáľovo jasné a presvedčivé. Kladie si otázky našej doby a odpovedá s múdrosťou katolíckej tradície. Bráni nielen vieru, ale v prvom rade rozum. Je to muž, akého potrebuje Cirkev aj svet.

Jaroslav Daniška

Copyright © 2005-2024 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.