Boh nás počúva

Číslo 1/2014 · Jorge Mario Bergoglio · Čítanosť článku: 2929
 

Čítanie z Knihy Exodus je veľmi prosté, ale zároveň krásne a utešujúce: Boh nás počúva. Boh, náš Otec, počúva volanie svojho ľudu. Počúva tiché volanie nekonečného zástupu. Náš Nebeský Otec počúva dupot našich krokov i modlitbu, ktorú šeptáme v našom srdci.

Náš Otec vníma pocity, ktoré prežívame, keď spomíname na svojich blízkych, keď vidíme vieru a potreby ostatných ľudí, keď si spomenieme na všetko krásne i smutné, čo sa nám tento rok prihodilo. Boh nás počúva.

On sa nepodobá modlám, ktoré majú uši, ale nepočujú. Nie je ako mocní, ktorí počúvajú len to, čo sa im páči. On počúva všetko. Aj sťažnosti a hnev svojich detí. A nielenže počúva, on počúva s láskou to, čím žijeme.

Ježiš hovorí: „Otec dobre vie, čo potrebujete.“ Nie je preto potrebné hovoriť mu toho príliš veľa. Stačí modlitba Otče náš. Lebo on počúva aj naše najhlbšie myšlienky. Evanjelium hovorí, že ani jeden vrabec nepadne na zem, bez vedomia nášho Otca. A dalo by sa doplniť: „ bez toho, aby Otec počul, že padá.“

Dnes sme prišli prosiť o dve milosti: O milosť „vnímať, že nás Otec počúva“ a o milosť „ochotne počúvať“. S Ježišom a svätým Kajetánom¹ sa chceme naučiť počúvať a pomáhať našim bratom. To je motto, ktoré si odnesieme v srdci.

Počúvajme teraz pozorne, ako k nám hovorí náš Boh v Písme: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba“ (Ex 3,6). A ďalej pokračuje: „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení“ (Ex 3,7). Náš Otec načúva všetkým našim bolestným nárekom, ale zvláštnym spôsobom počúva náreky spôsobené nespravodlivosťou, ako hovorí, faraónových dozorcov, „dozorcov“ tohto sveta. Existuje množstvo bolestí: zo zadržanej mzdy, z nedostatku pracovných príležitostí – to sú náreky volajúce do neba. Ako hovorí svätý Jakub: „Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám žali polia, kričí. A krik žencov došiel k sluchu Pána Zástupov“ (Jak 5,4). Bolesti sprevádzajúce nespravodlivosť volajú do neba, pretože sa im dá zabrániť tým, že budeme spravodliví, uprednostníme tých, ktorí sú v najväčšej núdzi, vytvoríme pracovné miesta, nebudeme kradnúť ani klamať, nebudeme účtovať peniaze navyše, nebudeme využívať druhých...

V evanjeliu o poslednom súde sa tiež hovorí o počúvaní. Ježiš oddeľuje ovce od kozlov a ovciam hovorí: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť...“ (Mt 25, 34-35). Spravodliví sa ho spýtajú: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa ... ?“ A Pán im odpovie: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25,37-40).

V podobenstve o poslednom súde nám Ježiš hovorí, že Boh je voči ľudstvu v priebehu dejín pozorný. Že vždy počul, keď nejaký chudák o niečo prosil. Vždy, keď niekto prosí tak potichu, že jeho hlas nie je takmer počuť vždy, keď niekto z jeho detí prosí o pomoc, on počúva. A bude nás súdiť podľa toho, či sme boli pozorní spolu s ním, či sme ho žiadali, aby sme počúvali jeho ušami, a vedeli, čo je s našimi bratmi, a pomohli im. Alebo naopak, či sme zo seba urobili hluchých, nasadili sme si slúchadla, aby sme nikoho nepočuli. On počúva, a keď nájde človeka s pozorným sluchom, ktorý reaguje správne, požehná mu a daruje mu nebeské kráľovstvo.

Umenie počúvať je veľká milosť. Aby sme niekomu pomohli, musíme ho najskôr počúvať. Počúvať čím žije, čo potrebuje. Nechať ho hovoriť a umožniť mu, aby sám vysvetlil, čo si praje. Nestačí len vidieť. Zdanie niekedy klame. Umenie počúvať je veľká milosť. Všimnime si, že náš Nebeský Otec, nám odporúča, aby sme „počúvali Ježiša, jeho Syna“. V tom je Otcova nádej: „Budú počúvať môjho Syna.“ A Ježiš nám hovorí, že keď počúvame našich najmenších bratov, počúvame jeho.

Ako môžu niektorí ľudia povedať, že Boh nehovorí, že sa nedá dobre rozumieť tomu, čo chce povedať? Isteže existujú ľudia, ktorí nepočúvajú chudobných, malých a tých, čo sú v núdzi... Ľudia, ktorí sledujú len štatistiky a počúvajú iba vtieravé hlasy reklamy, a nie to, čo hovoria obyčajní ľudia.

Počúvať neznamená to isté, čo počuť. Počúvať znamená starať sa, chcieť porozumieť, oceniť, rešpektovať, hájiť cudzí návrh. Treba, aby sme dobre počúvali, aby všetci mohli hovoriť, aby sa bralo do úvahy to, čo chce každý povedať.

Novéna k sv. Kajetánovi je príkladom počúvania. Počas roka sa pýtame ľudí, o čo chcú v tomto roku prosiť najviac. Čo potrebujú. Potom sa modlíme a rozlišujeme medzi týmito žiadosťami. Tak sa vytvorí téma novény.

Svätec je zvláštnym uchom nášho Otca, keď sa žiada chlieb a práca. Svätí sú ako Božie uši, každý pre inú potrebu. A aj my môžeme byť v tomto zmysle svätí, byť Božím sluchom v svojej rodine, v svojom susedstve, na pracovisku. Byť človekom, ktorý počúva, čo potrebujú ľudia, ale nie preto, aby niekomu ublížil alebo to išiel povedať ďalším, ale aby všetky sťažnosti odovzdal Pánovi. Mnohí tak už činia, keď prinášajú k nohám svätca lístočky so žiadosťami svojich blízkych. A okrem vlastných prosieb prinesieme aj tie, o ktoré nás požiadali druhí, pretože sami nemohli prísť. Takémuto počúvaniu nás učí svätý Kajetán – počúvať ochotne ako svätec, ako počúva náš Boh Otec. Počúvať, aby sme mohli pomáhať – prihovárať sa a podať pomocnú ruku.

Kiežby naša Matka, ktorú si obľúbil Boh a jeho ľud, pretože počúva a nosí dobré správy, prijala naše prosby a dala nám milosť vedieť sa počúvať.

Text odznel ako homília kardinála Joge Maria Bergoglia v auguste 2006 v Buenos Aires.