Úvod

Čislo 3/2013 · Juraj Šúst · Čítanosť článku: 2483
 

Mali by kresťania bojovať proti ekonomickému liberalizmu, rovnako ako bojujú proti kultúrnemu? Túto otázku si položil Matúš Sitár (Kolégium Antona Neuwirtha a Spoločenstvo Ladislava Hanusa) a vo svojej polemickej eseji rozhodne argumentuje, že áno. Tak ako kresťania bojujú za spoločnosť, v ktorej by štát nechránil možnosť „ísť na potrat“, mali by kresťania podľa neho začať bojovať za spoločnosť, ktorá by podnikateľom neschvaľovala možnosť dávať svojim zamestnancom mzdu, z ktorej sa nedá dôstojne vyžiť.

Na Sitárovu esej reagovalo päť autorov: Ján Dinga (INESS), Roman Joch (Občanský institut - Praha), Lukáš Krivošík (.týždeň), Pavol Minárik ml. a Ľubomír Mlčoch (Univerzita Karlova - Praha). Záverečná esej sympózia je opäť od Matúša Sitára, v ktorej reaguje na kritikov.

Sitárova otázka sa týka podstaty ekonomickej slobody. Je ekonomická sloboda samostatná autonómna sloboda pohybovať sa v rámci trhu (podnikať, zamestnať sa, kupovať, predávať...) alebo ona tvorí iba jeden z aspektov slobody, ktorý sa viaže k morálnej, politickej či náboženskej podstate slobody? Katolícke sociálne učenie, od encyklík Leva XIII. až po encykliky posledných pápežov, rozhodne argumentuje za druhú možnosť. Napr. Ján Pavol II. v známej stati z encykliky Centesimus Annus odpovedá na otázku či je kapitalizmus správny ekonomický systém nasledovne:

„Ak sa termínom „kapitalizmus" označuje ekonomický systém, ktorý uznáva základnú a pozitívnu rolu podnikania, trhu, súkromného vlastníctva a z toho vyplývajúcej zodpovednosti za výrobné prostriedky, slobody tvorivej činnosti človeka v ekonomickej oblasti, odpoveď je iste pozitívna, hoci by bolo priliehavejšie hovoriť o „podnikovom hospodárstve" či „trhovom hospodárstve", alebo jednoducho o "slobodnom hospodárstve". No ak sa pod „kapitalizmom" rozumie systém, v ktorom hospodárska sloboda sa neviaže na taký pevný právny poriadok, ktorý slúži úplnej ľudskej slobode a ktorý hospodársku slobodu pokladá za zvláštnu dimenziu slobody s jej etickým a náboženským jadrom, odpoveď je potom rozhodne negatívna.“ (CN, 42).

Tvrdenie encykliky o previazaní ekonomickej slobody s morálnou a náboženskou slobodou však nie je v kresťanskom a ani v katolíckom myslení – ako ukazuje aj sympózium – súhlasne a jednoznačne prijímané. Minimálne tri otázky sa ukázali ako sporné: po prvé existuje vôbec niečo ako „úplná ľudská sloboda“, teda sloboda, ktorá sa nevymedzuje iba negatívne absenciou prekážok či formálne veľkosťou a dostupnosťou trhu a výberu z mnohých možností, ale aj pozitívne ako výber tých dobier, ktoré sú v súlade s objektívnym cieľom človeka? A ak áno, je takáto sloboda relevantná pre ekonomickú teóriu? Po druhé ak „úplná ľudská sloboda“ existuje, čo je jej obsahom? A po tretie kto má byť arbiter, ktorý by zabezpečoval to, aby sa ekonomická sloboda (absencia prekážok, veľkosť a dostupnosť výberu z mnohých možností a ľahký prístup na trh) neemancipovala z celkovej mravne a nábožensky chápanej slobody? Štát? Cirkvi? Občianska spoločnosť?

Názory autorov sa teda rozchádzajú: Má cenu práce určovať iba trh alebo aj oprávnené potreby zamestnanca? Je dobrovoľnosť pri uzatváraní zmlúv medzi zamestnancom a zamestnávateľom jediným kritériom spravodlivého vzťahu? Je štát tým správnym arbitrom, aby riešil konflikty spravodlivosti v hospodárstve krajiny?

Verím, že sympózium vzbudí záujem nielen o tieto, ale aj o ďalšie otázky týkajúce sa ekonomickej slobody a vzťahu ekonomickej teórie a morálky. Kresťanská kultúra by nemala preberať len hotové koncepty zvonku, ale mala by ich aj sama a tvorivo premyslieť . Hľadanie pravdivej odpovede na tieto otázky je navyše kľúčové pri hľadaní spoločného dobra spoločnosti. Ak prídu do redakcie ďalšie kvalitné eseje, ktoré budú reagovať na predložené sympózium, radi ich v ďalších číslach Impulzu uverejníme.