Cena pre Štefana Hríba
Číslo 2/2010 ·
·
Čítanosť článku: 4881
7. mája 2010 dostal Štefan Hríb na poľskom veľvyslanectve vo Vilniuse prestížnu európsku cenu Otta von Habsburga. Cena je celoeurópska a udeľuje sa jednému človekovi z väčšinového národa niektorej európskej krajiny, ktorý niečo vykonal pre tam žijúce menšiny. Doteraz medzi nositeľmi tejto ceny boli napr. Reinhard Olt z Frankfurter Allgemeine Zeitung, Gian Antonio Stella z Corriere della Sera alebo Marcin Wojciechowski z Gazeta Wyborcza.
Cena sa udeľuje vždy v krajine, v ktorej žijú aj menšiny. Cenu odovzdal Štefanovi Hríbovi vnuk Otta von Habsburga Severin, ktorý prečítal aj jeho list adresovaný novému nositeľovi ceny. Cena bola Štefanovi Hríbovi udelená za angažovanie sa v otázkach národnostných menšín, osobitne v prípade bývalej študentky Hedvigy Malinovej.
Štefan Hríb sa narodil 9.1. 1965 v Bratislave, v starej Petržalke. V roku 1988 ukončil Elektrotechnickú fakultu SVŠT v Bratislave. Po novembri 1989 sa začal venovať žurnalistike. V roku 1991 sa stal dopisovateľom Lidových novin a redaktorom Rádia Slobodná Európa. V roku 1997 prešiel do týždenníka Domino fórum a od roku 1999 bol jeho šéfredaktorom. V roku 2005 založil týždenník .týždeň a je od začiatku aj jeho šéfredaktorom.
V roku 1999 mal spolu s Milanom Šimečkom v STV publicistickú reláciu „V sieti“. V roku 2004 začal sám moderovať v STV publicistickú reláciu „Pod lampou“. Od roku 2009 vedie podobnú reláciu „Lampa“ na TV JOJ Plus. V roku 2007 viedol reláciu „Bez lampy“ na Rádiu FM.
Keď v roku 1994 Slovenský parlament odvolal predsedu vlády Vladimíra Mečiara, pred Primaciálnym palácom, kde vtedy sídlil prezident Michal Kováč, bola demonštrácia prívržencov HZDS. Odznievali také heslá ako: „Radšej občiansku vojnu, ako takéhoto prezidenta.“
Štefan Hríb išiel na túto demonštráciu ako novinár. Odrazu neznámi muži ukázali na Hríba a povedali : „To je Hríb“, a začali ho biť. Viacerí ho obkolesili a na to sa k nim pridali aj demonštranti. Keď Hríb žiadal o pomoc policajta, ten mu povedal : „Vás poznám, vám nepomôžem.“ Jediný, kto sa ho nakoniec zastal, bol mestský policajt. Hríb došiel domov bez vetrovky a bez tašky s osobnými dokladmi. Tento zážitok mu zostal hlboko v pamäti.
Pred voľbami 1998 politický zápas na Slovensku vrcholil. Angažovanosť politických strán, osobností, tretieho sektora a médií za politickú zmenu bola obrovská. Tesne pred voľbami Štefan Hríb otvoril v Domine fórum kauzu „platenia novinárov“ zo strany politickej opozície, ktorá po voľbách prevzala moc. V danej atmosfére sa to mohlo zdať ako nepochopiteľný novinársky a politický krok.
Štefan Hríb sa vo svojich editorialoch, vo svojich aktivitách zastáva, ako v prípade Hedvigy Malinovej, obyčajného človeka len preto, lebo mu ľudia krivdia.
Štefan Hríb vo svojich príspevkoch, editorialoch, reláciách zápasí s nacionalizmom, korupciou, zápasí s kolegami novinármi, so slovenskou elitou. Niekto môže povedať, že zápasí s každým, že jeho životným heslom je byť „proti“.
Štefan Hríb ale nie je „proti“, on je „za“ svoje svedomie, „za“ svoju predstavu o svete.
Politika „proti“ je únavná a sebadeštrukčná a 20 rokov na novinárskom výslní by sa s ňou nedalo prežiť.
Štefan Hríb opiera svoj ľudský a novinársky svetonázor o svoju rodinu, o prostredie starej Petržalky, o priateľov, o kresťanstvo, ku ktorému sa v dospelom veku znovu vrátil.
Nedávno povedal o Štefanovi Hríbovi môj priateľ, že keď Štefan ide na olympiádu, vždy sa potom teší na jeho príspevky.
Štefan Hríb píše rád o radosti, o úspechoch iných, ale rovnako o obyčajných veciach, vzťahoch, živote. A možno práve toto je kľúč k pochopeniu vytrvalosti a stálej aktuálnosti jeho príspevkov a zápasov. Zmysel pre obyčajné veci je u neho predpokladom jeho zápasu o veľké a závažné problémy v spoločnosti. Štefan Hríb vedie takmer dvadsať rokov poctivý zápas o slušný život na Slovensku.
Štefan Hríb mal v januári 2010 štyridsaťpäť rokov. Možno preto povedať, že sa stále ešte len vydáva na svoju cestu. Nuž, čo mu aj v súvislosti s cenou Otta von Habsburga zaželať?
Priateľu, nevieme koľkokrát budeš ešte utekať bez vetrovky a tašky. Ale vydrž, a nakoľko budeme my, Tvoji priatelia, vládať, chceme ešte tiež bojovať a chceme Ťa sledovať a komentovať.
Autor je bývalý poslanec NR SR.