Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Päťdesiat odtieňov rodu

Číslo 2/2015 · Zuzana Čahojová · Čítanosť článku: 2133

Úvod

Rodová rovnosť sa stala novým Desatorom Európskej únie. Nielenže prvýkrát v histórii európskej integrácie máme európsku komisárku, ktorej presný titul v anglickom jazyku obsahuje slovné spojenie „rodová rovnosť“, ale európski úradníci sa zdajú byť až posadnutí „rodom“ a všetkými možnými „rodovými politikami“. Dokonca máme aj špeciálny európsky inštitút, ktorý sa zaoberá rodovou rovnosťou.

Na začiatok je potrebné podotknúť, že rovnosť medzi mužmi a ženami vždy bola jednou zo základných hodnôt európskej integrácie. Zásada rovnakej mzdy za rovnakú prácu bola ukotvená už v Rímskej zmluve. Po dlhé roky sa rovnosť medzi mužmi a ženami chápala ako nevyhnutnosť rovnosti príležitostí a nezvýhodňovanie jedného pohlavia na úkor druhého. Postupom času sa ale výraz „rovnosť medzi mužmi a ženami“ začal vytrácať na úkor nového slovného spojenia – „rodová rovnosť“. Zdá sa, že zmena v terminológii a zavedenie „rodového“ jazyka nie je len jednoduchou a úprimnou snahou o modernizáciu jazyka. Tento krok naznačuje aj významný významový posun a poukazuje na zásadnú zmenu obsahu.

História „rodu“ v európskych materiáloch

Výraz „rod“ sa po dlhé roky chápal len ako moderné synoným k slovu „pohlavie“, a to nielen v čase, keď bola európska integrácia ešte len v plienkach. Zdá sa, že prvý dokument európskych spoločenstiev, ktorý vôbec obsahoval výraz „rod“ je pracovný dokument Komisie z roku 1978. Výraz „rod“ sa nachádza v tele dokumentu štyrikrát. Jedenkrát v poznámke pod čiarou, ktorá odkazuje na „rodovú“ štúdiu a zvyšné tri razy sa „rod“ vyskytuje vo forme prídavného mena, v slovnom spojení „rodové role“. Prečítanie dokumentu v celej jeho súvislosti, ale nemôže nechať čitateľa na pochybách, že „rodové role“ neznamenajú nič viac ako priznanie skutočnosti, že niektoré činnosti môže daná spoločnosť považovať za čisto mužské alebo ženské. Dokument ani v najmenšom nenaznačuje, že „rod“ znamená niečo viac ako synonymum pohlavia. Prvýkrát sa „rod“ použil ako podstatné meno, bez toho aby slúžil ako prívesok vo forme prídavného mena, v správe publikovanou Európskou komisiou. Ani v tomto dokumente nič nenasvedčuje tomu, že definícia „rodu“ sa v niečom líši od definície pohlavia. Prvú ideologickú stopu možno pozorovať až v správe od Jonathana Gershunyho, ktorý pripravil tzv. „expert report“ pre potreby Komisie. V tomto dokumente možno badať prvé známky ideologického zafarbenia a pochybnosti o biologicky podmienených rozdieloch medzi mužmi a ženami:

„V skutočnosti rod „nespôsobuje“ určitý spôsob správania o nič viac ako zamestnanie, vek alebo rodinné zázemie. Tieto sú iba prechodné premenné v komplikovanom procese vývoja.“

Aktuálny stav

Po dosiahnutí tohto bodu už nechýbalo mnoho a interpretácia „rodu“ ako premennej nezávislej od pohlavia si pomaly vydláždila cestu aj do oficiálnych dokumentov Európskej komisie. Jedným z následkov tohto vývoja bolo, že Európska komisia vydala špeciálny slovník, v ktorom definovala pojmy súvisiace s rovnosťou mužov a žien. Európska komisia, samozrejme, nezabudla poskytnúť presnú definíciu rodu a inej rodovej terminológie, ako napríklad ‘rodová dimenzia’ alebo ‘rodová rovnosť’ a vymedzila slovo rod, ako sociálny konštrukt nezávislý od biologického pohlavia, ktorý označuje „sociálnu konštrukciu“ mužskosti či ženskosti:

„Koncept vyjadrujúci spoločenské rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré nie sú vrodené, ale získané, podliehajú zmene a ktoré sa môžu prejavovať v rozličných formách v rámci a medzi kultúrami“

Európska komisia nikdy definície uvedené v tomto slovníku neodvolala, a ani ich neprepracovala. Tento dokument je dodnes najrozsiahlejší a najkomplexnejší slovník v tejto oblasti, aký bol kedy vydaný európskou inštitúciou a ktorý stále slúži ako zjavná inšpirácia pre materiály vydávané Európskou komisiou. Napríklad, materiál vypracovaný Komisiou – „Posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť“ jasne rozlišuje medzi „pohlavím“ a „rodom“:

„Pohlavie a rod
Existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami majú dvojakú povahu, a to buď biologickú, alebo spoločenskú: Pohlavie označuje biologicky podmienené rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú univerzálne. Rod označuje spoločenské rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú nie sú vrodené, ale získané, podliehajú zmene a ktoré môžu sa môžu prejavovať v rozličných formách v rámci a medzi kultúrami.“ Ďalším výborným príkladom materiálu, ktorého autori čerpali inšpiráciu zo slovníka vypracovaného Komisiou, je Stratégia pre rovnosť medzi mužmi a ženami na roky 2010-2015, ktorá obsahuje tieto definície: „Pohlavie
Pohlavie označuje biologické rozdiely medzi mužmi a ženami, napr. žena dokáže porodiť dieťa, muž zabezpečuje spermie. Pohlavné role sú všeobecné.
Rod
Rod rozoznáva spoločenské vzťahy medzi mužmi a ženami. Označuje vzťahy medzi mužmi a ženami, chlapcami a dievčatami, a spôsob, ako spoločensky prebiehajú. Rodové role sú dynamické a vplyvom času sa menia.“

Európsky inštitút pre rodovú rovnosť

Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) vznikol s cieľom podpory rovnosti medzi mužmi a ženami. Jeho vznik bol podmienený prijatím Nariadenia (ES) č. 1922/2006. EIGE nepovažuje rovnosť medzi pohlaviami za zmysel svojej existencie, jeho hlavnou pracovnou náplňou je práve rodová rovnosť. EIGE si je dobre vedomý nejasností obklopujúcich používanie rodového jazyka, čo považuje za jednu z prekážok k dosiahnutiu rodovej rovnosti. Z tohto dôvodu EIGE nielenže vytvoril vlastný slovník (ktorý je v plnom súlade so slovníkom vypracovaným Komisiou), ale aj pracuje na vytvorení nového európskeho slovníka rodového jazyka.

Európske slovníky

EuroVoc a IATE sú európske slovníky, ktoré obsahujú aj rodový jazyk. Zdá sa, že EuroVoc neberie do úvahy spoločenský a premenlivý charakter rodu a za kľúčové považuje práve biologické determinanty. EuroVoc prekladá anglický výraz „gender equality“ ako „rovnaké práva mužov a žien“ a „rodovú diskrimináciu“ ako „diskrimináciu na základe pohlavia“. IATE, na druhú stranu, zvolilo opačný prístup. Zdá sa, že neberie do úvahy biologické ukazovatele, a zameriava sa na spoločenský aspekt. To znamená, že mužskosť či ženskosť nie je podmienená biologicky, ale sa vytvára vplyvom spoločnosti. Podobný prístup zvolili aj prekladateľské služby európskych inštitúcii. Prekladatelia úmyselne opomínajú a nepoužívajú varianty slova „pohlavie“, aby vyjadrili práve „spoločenský“ aspekt, ktorý je zahrnutý v slove „rod“, a aby sa vyhli biologickému aspektu, ktorý na seba slovo „pohlavie“ viaže.

Prístup Európskej komisie

Európska komisia skutočne robí čo môže, aby zahmlila význam termínov, ktoré bežne používa vo svojich publikáciách. V prvom rade, napriek tomu, že Európska komisia prijala presné definície, sama ich často vo svojich publikáciách nedodržiava. V množstve materiálov sa slová „pohlavie“ a „rod“ bežne zamieňajú a chápu ako synonymá. Európska komisia je nekonzistentná o to viac, keď príde na používanie pojmu „rodová rovnosť“ alebo „rovnosť medzi mužmi a ženami“. Na samotnej webovej stránke Európskej komisie (anglická jazyková verzia), ktorá sa zaoberá rodovou rovnosťou, hneď prvá veta znie „rovnosť medzi mužmi a ženami je [...]“ a to bez ohľadu na zavedené definície. Aj posledný report vydaný Európskou komisiou, ktorý sa zaoberá rovnosťou medzi mužmi a ženami je rovnako mätúci. V jednej vete používa „rodovú rovnosť“, pričom hneď v ďalšej „rovnosť medzi mužmi a ženami.“

Čo sa týka primárneho práva, primárne právo Európskej únie neobsahuje ani jeden odkaz na „rod“ alebo iné odvodené termíny. Primárne zmluvy, samozrejme, hovoria o rovnosti medzi mužmi a ženami a zákaze diskriminácie, ale nikde nemožno nájsť ani náznak rodového jazyka. Komisia si je toho dobre vedomá a vo svojej odpovedi na písomnú otázku Anny Záborskej, to aj pripustila. Na druhú stranu nepokladá to za prekážku používania rodového jazyka. Primárne právo by v zásade nemuselo byť prekážkou používania rodového jazyka, ak by slovo „rod“ a jeho odnože neniesli ťažké ideologické bremeno a jednoducho by slúžili ako synonymum slova „pohlavie“.

Problémy spojené s výkladom

Rodový jazyk má veľa farebných podtónov a je ťažko ich všetky zachytiť a analyzovať. Napomáha tomu aj skutočnosť, že materiály vydávané európskymi inštitúciami často narábajú s celou farebnou škálou a odtieňmi rodového jazyka. Pravý význam použitých termínov, aj tých úplne najzákladnejších, treba často bolestivo vydolovať z kontextu celého dokumentu. Dokonca aj úplne banálne pojmy ako muž a žena, ktoré sú vo všeobecnosti chápané ako ekvivalent označenia osôb mužského a ženského pohlavia, prešli „metamorfózou“ a začali sa používať na vyjadrenie „rodovej reality“. Hoci používanie rodového jazyka spôsobuje množstvo rôznych, hoci navzájom prepojených problémov, ťažiská problému sa dajú zhrnúť nasledovne. Materiály vychádzajúce z dielne európskych inštitúcii nie sú koherentné, čo sa týka ich terminológie:

„Najvýraznejší nedostatok spočíva vo voľnej zameniteľnosti slov pohlavie/rod, nejasné hranice medzi konceptom „ženy“ a slovom „žena“, vysporiadanie sa s rodovou binárnosťou aj v situáciách, kde to nie je nevyhnutné, pretože sa to deje na úkor osôb s alternatívnymi rodovými identitami, zmätok v užívaní slova „pohlavie“(sex), pričom nie je vždy jasné, čo tento termín v danom kontexte označuje (identitu alebo sexualitu). Navyše, strategická definícia pohlavia (ako osobná identita závislá od telesnosti, ktorá je cielene vymedzená ako „biologické pohlavie“) sa líši od významu tohto slova, ktorý je bežne zaužívaný v humanitných vedách a v mnohých oblastiach sociálnych vied. Ďalším problémom je to, že slová muž/žena sa používajú ako voľne zameniteľné, čo iba ďalej zahmlieva významové rozdiely medzi týmito slovami a zatemňuje symbolickú hodnotu vybratých slov“ Ďalší problém spočíva v tom, že slová „pohlavie“ a „rod“ sa často používajú vo forme prídavného mena, nezhodného prívlastku alebo slovného spojenia (napr. rodová diskriminácia alebo diskriminácia na základe pohlavia) ako voľne zameniteľné napriek tomu, že ich význam sa zásadne líši.

Východiská

Rodový jazyk sa tradične spája s určitými vysoko citlivými, filozofickými a antropologickými postulátmi. Z tohto dôvodu skutočnosť, že Európska únia bez akejkoľvek diskusie s verejnosťou, zaviedla „nový jazyk“, predstavuje živnú pôdu pre odôvodnené pochybnosti a otvára dvere pre množstvo zásadných otázok. To, že Komisia prijala nové chápanie rodu, ktoré sa následne premietlo do použitej terminológie, znamená, že Komisia si osvojila aj určité vysoko-senzitívne filozofické a antropologické východiská. Napriek tomu, že existujú viaceré filozofické teórie a antropologické prúdy vo „vede o rode“ alebo typy „ženských štúdii“, všetci zástancovia týchto teórii veria, že pohlavie a rod sú navzájom nezávislé, a od seba oddelené premenné. Rod sa chápe ako sociálny konštrukt, kde biológia a pohlavie osoby nehrá žiadnu rolu. Ľudia sa rodia ako „neutrálne bytosti“, ktoré svoj rod nadobúdajú a objavujú postupne vplyvom spoločnosti, kultúry a na základe sebaurčenia. Odhliadnuc od toho, že veľká väčšina našej spoločnosti túto vieru nezdieľa a teória nie je postavená na serióznom vedeckom základe, osvojenie si takejto filozofie nevyhnutne prináša mnohé vážne etické a morálne problémy.

Záver

Rovnosť medzi mužmi a ženami bola vždy jedným z uhoľných kameňov európskej integrácie. Bohužiaľ, zdá sa, že európske inštitúcie túto základnú hodnotu rovnosti v dôstojnosti medzi pohlaviami a zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu prekrútili a zneužili na ideologické ciele. Zákernosť celej situácie spočíva hlavne v tom, že nič netušiaca verejnosť si neuvedomuje, ako sa jazyk zásadne zmenil, pokrivil a doslova zrevolucionalizoval, aby spĺňal požiadavky rodových teórii. Netreba nariekať nad rozliatym mliekom, ale nájsť spôsob, ako znova získať kontrolu nad zneužitým jazykom.

Autorka pracuje v ADF v Bruseli